Dejiny štúdia bunky
- dejiny štúdia bunky sú spojené s vývojom mikroskopu
- Anthony van Leevwenhock pozoroval jednobunkovce a spermie
- Robert Hook pozoroval korok a zaviedol pojem bunka
- Schleiden a Schwan sformulovali bunkovú teóriu
Základná charakteristika bunky
Bunka je základná stavebná a funkčná jednotka rastlinného aj živočíšneho organizmu.
Cytoplazmatická membrána
svojou stavbou je biomembrána
skladá sa z 2 fosfolipidov a v nich sa nachádzajú vnútorné bielkoviny
Bielkoviny neustále menia svoj tvar a polohu = rozdeľujú sa alebo naopak spájajú
Tieto bielkoviny membráne rozošlú ,ktoré látky sa do bunky dostanú a ktoré nie = hovoríme , že cytoplaz. membrána je POLOPRIEPUSTNá = SEMIPERMEABILNá
- štruktúra biomembrány majú aj ľahšiu štruktúru v bunke napr. mitochondrie
Jadro
jadro obaluje jadrová membrána a v nej sú také otvory pory , ktorými jadro komunikuje s ostatnou bunkou
- jadro a jeho genetická informácia je jadierko= zmotávanie a rozmnožovanie chromozomov
chromozomy
- základom chromozomov je genetická informácia vo forme DNA
- chromozomy nie su všetky rovnaké , majú inú veľkost a tvar
- v tele človeka je 46 chormozomov =23 párov
- chromozomy v jednom páre sú si podobné a nesú gény pre tie isté vlastnosti
- 1 je od matky a druhý od otca
- takéto 2 chromozomy voláme že sú telové alebo chromologické
- pre zjednodušenie majú chromozomy svoje čísla
- pohlavné chromozomy označujeme X,Y
- chromozomy sú usporiadané od najväčšieho po najmenšie
- v chromozomoch sa nachádza DNA DEOXYRIBONUKLEOVá , ktorá je niekolkonásobne špirilizovaná
delenie buniek
všetky bunky sa rozmnožujú jedným z 3 možností:
- Amitoza - priame delenie
- Mitoza- nepriame delenie s využitím deliaceho aparátu
- Meioza- redukčné delenie = dochádza k redukcii počtu chromozomov na polovicu
AMITOZA
Takto sa rozmnožujú jednobunkovce a baktérie . Je to veľmi jednoduchý spôsob .Takto vzniknú 2 bunky sú približne rovnaké .V našom tele sa takto rozmnožujú nádorové bunky. Rozdelí sa jadro na 2 . Bunka sa len predlži a približne rozdelí na 2 .
MITOZA
Počet chromozomov v dcérskych bunkách bude u človeka 46.
Aby bolo zabezpečené presné rozdelenie chromozomov ,je v každej bunke mitotický aparát
centriola
stála štruktúra bunky a je uložená pod jadrovou membránou
- skladá sa zo sústavy tenkých vlákien mikrotubulov
deliace vretienko
= tvorené sústavou mikrotubulov - vzniká na začiatku mitozy a na jej konci zaniká ( rozpúšťa sa )
interfáza
počas interfázy bunka zdvojuje DNA a zhromažduje energiu , ktorá bude potrebná na delenie
fázy mitozy
profáza
metafáza
anafáza
telofáza
profáza
- je najdlhšia fáza mitozy
chromozomy sa špirilizujú, stávajú sa pekne viditeľné (riadi to jadierko) - jadierko zaniká a aj 1 membrána
- spod uvoľní centriola , rozdelí sa na 2 a každá prejde na opačný pol bunky
okolo centriol prenikajú vlákna deliacehi vretienka a prichytávajú sa na jednej strane na centriolu a na druhej strane na centroméru
metafáza
chromozomy sa zoradia do centrálnej roviny a pozdlžne sa rozdelia na 2 dcérske chromatídy , ale stále sú sojené centromérou
- centrioly ( na opačných poloch ) vysielajú bielkovinové vlákna , mikrotubuly (vretienkové vlákna) , ktoré sa spolu spájajú centromérou a vytvárajú guľovitý útvar - deliace vretienko
anafáza
- centroméra sa rozdelí na 2 - 2 z jedného chromozomu vznikajú 2 jednochromatídové
- teraz je v bunke dvojnásobný počet chromozomov
- mikrotubuly deliaceho vretienka sa strácajú a tým sa cgromozomy približujú k 2 opačným centriolám
interfáza
väčšinu svojho života sa bunka pripravuje na delenie a táto fáza sa volá interfáza
- počas interfázy bunka zdvojuje DNA a zhromažduje energiu , ktorá bude potrebná na delenie
telofáza
= bunka v tomto okamihu má 2 jadrá a v každom jadre 46 jednochromatídových chromozomov
cytokinéza
rozdelenie bunky na 2
meioza
týmto delením vznikajú pohlavné bunky a meioza zabezpečuje redukciu počtu chromozomov na polovicu
meioza - interfáza
prípravná fáza pre delenie presne ako pri mitoze . Počas nej bunka zhromažduje energiu a robí kopiu DNA
meioza I. = profáza I.
- je to najdlhšia a najzložitejšia časť tohto delenia
- chromozomy sa špirilizujú a stávajú sa viditeľné
- rovnaké homologické chromozomy sa k sebe priblížia a vytvoria dvojice bivalenty
bivalenty
- bivalenty sa prekrížia a vymenia si medzi sebou niektoré svoje časti
- bivalenty stále zostávajú spojené centromérou
- po skončení crossing overu zaniká jadierko a jadrová membrána
- spod jadrovej membrány sa uvoľní centriola , syntetizuje sa deliace vretienko a pripája sa k bivalentom
metafáza I.
chromozomy sa zoradia do centrálnej roviny = tvoria 23 bivalentov, ktoré sú stále držané centromérou
anafáza I.
CHROMOZOMY v bivalentoch sa rozdelia a k opačným centriolám odchádzajú celé dvojchromatídové chromozomy = pôvodne viac otcovské na jednu stranu a pôvodne viac materské na druhú stranu ( preto máme vždy viac vlastností po 1 z rodičov )
