úvod, makro a mikro kompozícia
Slohové postupy
Kompozícia v žurnalistike nie je spätá so slohovými postupmi, ale dotýka sa aj členenia textu, či myšlienkovej výstavby prejavu
Kompozícia predstavuje usporiadanie, zloženie a cieľavedomé usporiadanie textu do istého celku
Z hľadiska rozdelenia kompozičných postupov sa rozlišuje:
I. Makrokompozícia – celkové usporiadanie textu
II. Mikrokompozícia – spájanie menších jednotiek, mikrotextov
Je potrebné rozlišovať medzi postupom a štýlom
Štýl: zahŕňa slohový postup, obsahuje aj ďalšie vlastnosti textu, je teda vyššia kategória stojaca nad slohovým postupom
Postup: postup skladania textu, ktorého výsledkom je slohový útvar, predstavuje istý proces
Útvar – je výsledkom procesu
I. Mikrokompozícia:
* Pásma postáv
* Priama reč postáv
* Vertikálna úroveň
* Vnútorné časti textu: prítomnosť odsekov, kapitol a iných vnútorných jednotiek
* Rámcové časti textu: titulky a ich členenie (hlavný titulok, nadtitulok, podtitulok, medzititulok)
* Vyjadrenie – vetná stavba: jednočlenná veta, dvojčlenná veta, súvetie
* Modálnosť: oznamovacia veta, opytovacia…
II. Makrokompozícia:
* SP ?
členenie slohových postupov + voľba slohových postupov
Členenie slohových postupov
: Informačný, opisný, rozprávací, výkladový a dialogický
: Výsledok využitia slohových postupov:
o Informačný – informácia
o Opisný – opis
o Rozprávací – rozprávanie
o Výkladový – výklad
o Dialogický – dialóg
Rozhodovanie o výbere vhodného slohového postupu vzniká vo fáze prvotných úvah o hlbšom usporiadaní prejavu, kedy si autor ujasňuje ako sa zhostí témy a zvažuje aj možné jazykovo-kompozičné stvárnenie textu
Zároveň premýšľa na čo sa má a chce sa zamerať, čo chce zdôrazniť
jednotlivé slohové postupy nie sú pevne späté so žiadnym žánrovým druhom napriek tomu, že sa v jednotlivých žánroch objavujú pravidelne
o spravodajské texty – väčšinou informačný a opisný SP
o publicistika racionálneho typu – informačný/výkladový SP
o publicistika emocionálneho typu – rozprávací/opisný/výkladový SP
VOĽBA SP
informačný – cieľ sprostredkovať čitateľovi stručnú a vecnú informáciu o existencii javu, udalosti, situácii
opisný – cieľ opísať vlastnosti a charakteristiky sledovaných javov, udalostí či situácií
rozprávací – interpretácia vývoja, dynamiky, kontinuity
výkladový – analýza a interpretácia vzťahov či súvislostí medzi javmi, udalosťami či situáciami
Slohový postup je kategória, ktorá sa v konkrétnych prejavoch obyčajne nevyskytuje sama v čistej podobe (vždy dochádza k miešaniu postupov)
Dvojice vlastností SP
V odbornej literatúre sa stretávame so slohovými postupmi, ktoré sú charakterizované piatimi dvojicami vlastností
Stoja oproti sebe v binárnej opozícii a z každej dvojice je pre istý postup príznačná jedna vlastnosť
Kohéznosť (súdržnosť) – inkohéznosť (nesúdržnosť)
Explikatívnosť (výkladovosť) – enumeratívnosť (vypočítavanosť)
Komutabilnosť (zameniteľnosť) – sukcesívnosť (následnosť)
Aktualizovanosť – gnómickosť (všeobecnosť)
Subjektívnosť – objektívnosť
Informačný SP - úvod a vlasnosti
Najzákladnejší, najstarší a najčastejšie používaným slohovým postupom
Je prítomný v každom žurnalistickom žánri
Konštatuje existenciu javu
Odpovedá na otázky: kto, čo, ako, prečo
Najelementárnejší – jednoduchý výpočet faktov, zoradenie bez ohľadu na kontext
Vlastnosti:
Inkohéznosť (nesúdržnosť) – typický, ale nie záväzný
* nesleduje sa nadväznosť faktov, pretože každý z nich má význam sám o sebe
* jednoduchá veta, málo priraďovacích spojok a zámen, slovies
* veta končí definitívne, nezávisle jedna od druhej, sú významovo uzavreté
Enumeratívnosť (vypočítavanosť) – nezávislé vyrátavanie faktov
* ide o nezávislé výpočty udalostí, faktov; tvoria enumeračný rad – 1. veta = čo sa stalo, 2. veta = čo bolo dôvodom, 3. veta = ako dopadli aktéri, 4. veta = zhrnutie
Komutabilnosť (zameniteľnosť)
* voľné pričlenenie viet bez ohľadu na ich obsah, zameniteľnosť ich poradia v texte – je to spôsobené slabým využitím spájacích výrazov a spojok, kt. sú typické pre súvislosť medzi javmi
* čo sa týka prvej vety, tá zvyčajne ostane aj prvou vetou, má vstupný charakter, nezamieňame ju, pretože má zvyčajne najviac informácií; zvyšok možno ľubovoľne zamieňať (niektoré možno úplne vynechať)
Objektívnosť - viac podmienka než vlastnosť
* veľa konkrétnych a presných údajov
* veľa vlastných mien a špeciálnych pomenovaní + absencia hodnotení a názorov autora
aktualizovanosť - zaradenie udalostí do časového rámca na základe ich súvislostí
* súvisí s cieľmi ISP – podať zrozumiteľnú, úplnú a zároveň stručnú info
* veľa údajov, číselných vyjadrení okolností a info
* môže byť v minulom, prítomnom a budúcom čase
Informačný SP - zvyšok otázky (kde sa uplatňuje napr.)
Zobrazuje údaje a fakty, pričom ich poradie sa môže meniť
Uplatnenie: spravodajstvo, dotazníky, plagáty, potvrdenky, úradné tlačivá, výkazy, encyklopédie
Dominantnú rolu zohráva hlavne v spravodajských žánroch
V menšej miere sa vyskytuje v publicistike racionálneho typu (komentár, rozhovor, recenzia) a publicistike emocionálneho typu ( reportáž, črta, esej)
Rozprávací SP - úvod, vlastnosti
- Vznikal a vyvíjal sa v bežnej komunikácii (v rozprávaní rozprávok, legiend, neskôr v písomnej kultúre)
- Základné vlastnosti:
Kohéznosť (súdržnosť)
Explikatívnosť (výkladovosť)
Sukcesívnosť (následnosť)
Subjektívnosť
Aktualizovanosť - Dominantná je dejová zložka, po sebe idúce udalosti v čase a priestore
- Vyznačuje sa vysvetľovaním okolností a jedinečnosťou, súdržnosťou textu a subjektívnosťou
- Pri rozprávaní autor interpretuje dej istej udalosti alebo príbehu v istej časovej osi
- Udalosť sa považuje za dynamický jav, ktorý sa rozvíja a vyvíja na časovej osi
Rozprávací SP - základné druhy rozprávania + uplatnenie
- Udalosť sa považuje za dynamický jav, ktorý sa rozvíja a vyvíja na časovej osi
- Dva základné druhy rozprávania:
1. Lineárne rozprávanie:
Zachytáva chronológiu tak, ako sa stala
Metóda časovej postupnosti
Nedá sa nim zachytiť mnohotvárnosť doby
2. Pásmové rozprávanie:
Založené na strihu a panelovom radení častí deja
Paralelizované rozprávanie (dej v jednom čase na viacerých miestach)
Rámcové usporiadanie rozprávania (do jedného príbehu sa vkladajú ďalšie príbehy, narúša to chronológiu, využíva retrospektívne postupy, minulosť je prepojená s prítomnosťou) - Uplatnenie: súkromné listy, úvahy, diskusie, povesť, kronika, novela, román,
- V žurnalistických žánroch sa uplatňuje najmä v publicistike emocionálneho typu (najviac v reportáži, fejtóne, črte)
Opisný SP - úvod, uplatnenie, vlasnosti
Vypočítava vlastnosti a znaky skúmaných javov, udalostí a situácii
Zobrazuje znaky, vlastnosti osôb, následnosť činností v pracovnom postupe
Vlastnosti:
o inkohéznosť (nesúdržnosť)
o enumeratívnosť (vypočítavanosť)
o Komutabilnosť (zameniteľnosť)
o subjektívnosť
o gnómickosť (všeobecnosť)
Čistý opisný s. p. je veľmi zriedkavý, ak sa s ním stretneme, tak v príručkách a učebniciach
Prekrýva sa s rozprávaním
Vyskytuje sa v publicistike emocionálneho typu ale aj racionálneho typu
Najvyužívanejší je v reportáži, ďalej v recenzii, rozhovore, črte či komentári
Opisný SP - členenie opisov
Člení sa na:
a. Statický opis:
o častý výskyt slovesa byť
o má blízko k informácii
o nachádzame ho v náučných a administratívnych textoch
b. Dynamický opis:
o sledované deje sa sprostredkúvajú v pohybe, dynamike
o uplatňuje sa v žánroch umeleckého ako aj publicistického štýlu
Umelecký opis:
o môže byť náladový
o nachádza sa v publicistike emocionálneho typu
o v umeleckých textoch sa nachádza pri rozprávaní
Náučný opis:
o je zastúpený v rôznych návodoch a opisoch pracovných činností
Výkladový SP
Sústredí sa na analýzu a sledovanie vzťahov medzi javmi, udalosťami, situáciami
Môže sa zameriavať na celok alebo na jeho jednotlivé časti
Vysvetľuje podstatu problému
Vlastnosti:
Kohéznosť
Explikatívnosť
Sukcesívnosť
Objektívnosť
Gnómickosť
Sú prítomné logické a príčinné vzťahy a náročná kompozícia
Má zložitú skladbu, konštrukciu (bohaté využívanie interpunkčných znamienok, zátvoriek, pomlčiek, dvojbodiek, bodkočiarok, úvodzoviek atď.)
explikácia, čiže vysvetľovanie, objasňovanie je podstatou VSP
s čistým VSP sa stretneme len vo vedeckej literatúre a v didaktickej praxi
V žurnalistickej praxi sa prvky výkladového postupu aplikujú hlavne v publicistike racionálneho typu (najčastejšie v komentári, rozbore, úvahe, recenzii)
Dialogický SP
: Je špecifickým typom textu
: Odlišuje sa tým, že jeho tvorcom je kolektív najmenej dvoch ľudí, kt. síce hovoria a oproti sebe, ako ostatní účastníci textu, no zvonku ich textový útvar pôsobí ako jednota, ktorá má svoj obsah i formu
: Vlastnosti:
Inkohéznosť
Explikatívnosť
Sukcesívnosť
Aktualizovanosť
Subjektívnosť
: Autor môže využívať myšlienky respondenta formou parafráz, citácii a následne ich vkladať do textu
: Alebo to môže byť ping – pong otázok a odpovedí
: v publicistických textoch môže byť DSP použitý na získavanie informácií ku vytváraniu iných žánrových druhov (napr. komentára, rozboru, reportáže a pod.)
: Je charakteristickou črtou špecifického žánra publicistiky racionálneho typu – publicistického interview
Slohové postupy: Poslendá časť textu
Žurnalistika nimi tvorí organizáciu, systém a poradie prvkov, myšlienkových postupov, čím dosahuje logickú nadväznosť myšlienok
Skladá, pointuje, člení, graduje, dynamizuje, usporadúva text, čím vytvára rôzne kompozície
Na základe charakteru spracovávanej udalosti, javu alebo situácie si volí adekvátny žánrový druh a tým aj vhodné štylistické prostriedky a kompozičné postupy
