Teórie MV: realistická tradícia (základné myšlienky, hlavní predstavitelia/autori, diela)
- Realistická tradícia v teóriách medzinárodných vzťahov je jednou z najstarších a najvplyvnejších škôl myslenia.
- Realisti tvrdia, že štáty sú hlavnými aktérmi medzinárodných vzťahov a že ich správanie je motivované snahou o zabezpečenie ich vlastnej bezpečnosti a moci.
(ostatní aktéri sú buď nástrojmi štátov, alebo bezvýznamní z hľadiska MV) - Realisti veria, že medzinárodná sústava je anarchická, čo znamená, že neexistuje žiadna nadnárodná autorita, ktorá by mohla prinútiť štáty dodržiavať pravidlá. V dôsledku toho sú štáty v permanentnom boji o moc a prežitie.
- Teoretická škola pokladajúca štát za unitárneho a racionálneho aktéra.
- prístup k MV, ktorý predpokladá, že ľudia sú v podstate nemenní, zlí či hriešni a že túžba po moci jednotlivého štátu je prirodzenou potrebou na prežitie v nepriateľskom prostredí.
- sústreďuje štúdium na pochopenie otázok konfliktu a spolupráce štátov v podmienkach anarchistického usporiadania svetového politického systému a fungovanie mocenskej rovnováhy.
- za kľúčový pojem zahraničná politika pokladá národný záujem. (Krejčí)
- Rozhodujúca otázka = problém moci - (jej zhromažďovanie je základným cieľom aktérov MV)
- Moc má viac dimenzií, ale väčšinou je rozhodujúca jej materiálna základňa - (moc je obvykle stotožnená s vojenskou silou)
- Medzi aktérmi MV neustále vládne nepriateľstvo či rivalita - (vojna je trvalý prvok MV)
Predstavitelia / Diela - Edward Hallett Carr: The Twenty Years Crisis – (20.ročná kríza) - „prvý manifest realizmu“
- Hans Morgenthau: Politics among Nations – (Politika medzi národmi) - „biblia realizmu“
- Kenneth Waltz: Man, the State, and War (1959) – (Človek, štát a vojna), Theory of International Politics (1979) – (Teória medzinárodnej politiky) - zakladateľ neorealizmu
- Samuel P. Huntington – Stret civilizácií
- Reinhold Niebuhr – otec moderného realizmu
Teórie MV: liberálno-idealistická tradícia (základné myšlienky, hlavní predstavitelia/autori, diela)
- Liberálno-idealistická tradícia je jednou z najvýznamnejších škôl myslenia v teórii medzinárodných vzťahov.
- Liberálno-idealizmus sa vyznačuje optimistickým pohľadom na ľudskú povahu a vierou v možnosť spolupráce a mieru medzi národmi.
Liberálno-idealisti veria, že medzinárodné vzťahy nie sú nevyhnutne konfliktné a že sú založené na kooperácii a spolupráci. Tvrdia, že štáty sú motivované nielen vlastným záujmom, ale aj morálnymi a etickými princípmi.
IDEALIZMUS (podľa Krejčího) - teoretická škola, ktorá predpokladá, že ľudia nie sú v podstate zlí či hriešni a že škodlivé správanie je výsledkom štrukturálneho usporiadania, ktoré núti ľudí konať sebecky
- odstránenie moci či mocenskej rovnováhy z medzinárodnej politiky je možné
- v niektorých víziách predstava o zjednotení sveta silou
Kľúčové myšlienky
* presvedčenie o možnosti trvalého mieru a spolupráce v MV a rozhodujúcom význame inštitúcií (základ mieru, liberálne a idealistické smery, prelínajú sa)
* spochybnenie roly štátu ako výlučného aktéra MV
* existuje mnoho dimenzií MV, politicko-bezpečnostná nemusí byť vždy rozhodujúca
DIELA
* Kant - K večnému mieru
* Machiavelli - Vladár
* Hobbes – Leviathan
* Lock - Pojednávania o vláde
* Norman Angell - Veľká ilúzia (1910)
* David Mitrany - Funkčná teória politiky
* Robert Keohanne - Moc a nezávislosť
Aktéri MV
- Štáty: hlavný aktéri, ciele: zachovanie bezpečnosti, záujmov a prosperity svojich občanov.
- Medzinárodné organizácie (OSN, EÚ, NATO, Svetová banka, Medzinárodný menový fond). Tieto inštitúcie sa zameriavajú na riešenie globálnych otázok, vrátane mieru, bezpečnosti a hospodárskej spolupráce.
- Medzinárodné neštátne aktéry:
- mimovládne organizácie (Greenpeace, Human Rights Watch),
- obchodné spoločnosti a humanitárne organizácie. Tieto aktéry môžu ovplyvňovať politiku a spoločnosť na medzinárodnej úrovni bez toho, aby boli pripojené k štátu.
- Nadnárodné korporácie (TNK, multinacionálne) Nestle, Google - Mocné jednotlivé osobnosti: politiky, diplomati, podnikateľa alebo filantropy.
- Teroristické a zločinecké skupiny: (Taliban, Hamas) môžu mať vplyv na mv prostredníctvom terorizmu, obchodu so zbraňami alebo iných nelegálnych aktivít.
- Občianska spoločnosť: obyvateľstvo, ktoré môže ovplyvňovať medzinárodnú politiku prostredníctvom verejnej mienky, protestov a občianskej aktivity.
Štát ako aktér MV (historický vývoj, definície, atribúty, prístupy k rozdeleniu štátov)
definície:
= Štát je definovaný ako politická a územná jednotka, ktorá má suverenitu na svojom území.
= Štát je organizované spoločenstvo ľudí, ktoré žije na určitom území a má vlastnú vládu.
historický vývoj:
Pojem štát prešiel vo svojom vývoji rôznymi etapami.
Antické Grécko - pojem polis- označoval mestský štát.
Rím - pojem civitas – chápaný ako obec plnoprávnych obyvateľov, štát rímskych občanov; štát bol však chápaný aj ako jednota všetkých obyvateľov- res publica; keď sa Rím stal veľkým teritóriom začal sa označovať ako imperium.
V staroveku boli štáty často v konflikte medzi sebou a ich vzťahy boli založené na princípe sily. V stredoveku sa začali formovať prvky medzinárodného práva a spolupráce medzi štátmi. V novoveku sa štáty začali deliť na suverénne a nezávislé. V súčasnosti sú štáty hlavnými aktérmi medzinárodných vzťahov a ich vzťahy sú založené na princípoch rovnosti, suverenity a spolupráce.
V stredoveku sa štát začal ponímať ako krajina- terra. O vzniku štátu dominovali tieto KONCEPCIE:
- teologická koncepcia: spájala vznik štátu s činnosťou nadprirodzených síl
- patriarchálna koncepcia: (podľa Filmera) štát pochádzal od Adama - neskôr sa mechanickým spájaním rodov na plemená, plemien na väčšie celky vyvinul až do stredovekej podoby absolútnej moci panovníka. Panovnícka moc je odvodená priamo od Boha a kráľ spravuje vládu ako patriarcha svojho národa.
- patrimoniálna koncepcia: vznik štátnej moci je spojený s vlastníctvom pôdy
hlavné atribúty:
národ / obyvateľstvo, vymedzené územie, štátna moc / vláda
prístupy k rozdeleniu štátov:
a) 3 základné typy:
* ríša - väčší počet územných, politických alebo národno-kultúrnych celkov, rôzny stupeň závislosti na centre
* mestský štát - kultúrne homogénna politická jednotka
* národný/moderný štát - relatívne kultúrne homogénny celok s „prirodzenými hranicami,“ sociálno-politická konštrukcia - fúzia (zlúčenie) dvoch rozličných komponentov: národ + štát, vychádza z chápania štátu, ktorý je kontrolovaný členmi jedného národa
b) mocenské rozdelenie
Hegemón – naksilnejšia vojenska, ekonomicka a politicka jednotka
Veľmoc – dokaže zaistiť svoju bezpečnosť a prežitie nezavisle od ostatnych štatov, ale nemože ovladnuť cely system
Stredná mocnosť – medzi veľmocou a malym štatom
Regionálna mocnosť – dosahuje veľmocensku kapacitu iba na obmedzenom teritoriu
Malý štát
c) Podľa ideovo-politickeho a ekonomickeho kriteria:
1 svet - Vyspele kapitalisticke s fungujucou trhovou ekonomikou
2 svet - Socialisticke s centralne planovanou ekonomikou
3 svet - Rozvojove
d) Krajiny Severu (vyspele) a krajiny juhu (rozvojove)
e) Podľa posobenia na svetovu politiku:
- Štaty jadra – s vysokou ekonomickou vykonnosťou a konkurencieschopnosťou
- Štaty periferie – nizka dynamika ekonomickeho rastu, prilišna orientacia na vybrane odvetvia hospodarstva
- Štaty semiperiferie
Štátna suverenita a jej význam v MV
Štátna suverenita je základný princíp medzinárodného práva, ktorý vyjadruje výlučné právo štátu rozhodovať o svojich vnútorných a vonkajších záležitostiach.
dva základné rozmery:
VNÚTORNÁ SUVERENITA:
štát je zvrchovaným, nikým neobmedzeným správcom územia a obyvateľstva
právo štátu slobodne si zvoliť a rozvíjať svoje politické, spoločenské, hospodárske a kultúrne usporiadanie:
nikto „z vonku“ nesmie zasahovať do vnútorných záležitostí štátu
žiadna jednotka, ktorá je súčasťou štátu, nie je subjektom medzinárodného práva a nemá právo na samostatné zahraničnopolitické aktivity
štát určuje, ktorí ľudia budú jeho občania, ktoré zákony budú riadiť ich správanie, ktoré zmluvy (s inými štátmi) budú podpísané
právo vysielať a prijímať diplomatov
VONKAJŠIA SUVERENITA
rovnoprávne vzťahy medzi štátnymi útvarmi
rovnoprávne „členstvo“ v medzinárodnom spoločenstve
štát nie je podrobený vôli a záujmom iného štátu alebo medz. organizácii
územná celistvosť a politická nezávislosť
štát chápaný ako rovnocenný aktér
Čo nám v súčasnosti narúša štátnu suverenitu?
globalizácia ako taká, vznik nových aktérov, ktorí sú výzvou pre štátnu suverenitu
Význam štátnej suverenity v medzinárodných vzťahoch
Štátna suverenita je základným princípom medzinárodných vzťahov. Označuje, že štáty sú rovnocenné subjekty medzinárodného práva a majú právo na nezávislý rozvoj.
Štátna suverenita má nasledujúce významy v medzinárodných vzťahoch:
Základ pre medzinárodné právo - medzinárodné právo je súbor pravidiel, ktoré upravujú vzťahy medzi štátmi.
Ochrana štátnych záujmov - štáty majú právo rozhodovať o svojich vnútorných a vonkajších záležitostiach bez zásahu zo strany iného štátu.
Podpora mieru a bezpečnosti - štáty, ktoré rešpektujú suverenitu iných štátov, sú menej pravdepodobné, že sa budú vzájomne dostávať do konfliktov.
Vnútroštátny politický systém vs. (vestfálsky) systém usporiadania MV, postvestfálsky systém
Vnútorný politický systém - je súbor inštitúcií, pravidiel a zvyklostí, ktoré regulujú fungovanie štátu. Vnútorný politický systém môže byť definovaný podľa rôznych kritérií, napríklad podľa formy vlády, politického systému alebo politickej kultúry.
(Vestfálsky) systém usporiadania medzinárodných vzťahov - je systém, ktorý určuje pravidlá medzinárodných vzťahov medzi suverénnymi štátmi. Tento systém vznikol po Vestfálskom mieri v roku 1648, ktorý ukončil Tridsaťročnú vojnu.
Základné princípy vestfálskeho systému sú:
Suverenita štátov: Štáty sú rovnocenné a nezávislé. Každý štát má právo rozhodovať o svojich vnútorných a vonkajších záležitostiach.
Spolupráca a diplomacia: Štáty spolupracujú v záujme spoločného dobra. Riešia svoje spory diplomatickými prostriedkami.
Medzinárodné právo a diplomacia sú základnými nástrojmi vestfálskeho systému.
Postvestfálsky systém je systém, ktorý nahradil vestfálsky systém v 20. storočí. Tento systém je založený na princípoch medzinárodnej spolupráce a integrácie.
V rámci postvestfálskeho systému štáty spolupracujú v oblastiach, ako je ekonomika, politika, kultúra a bezpečnosť. Spolupracujú tiež v rámci medzinárodných organizácií, ako je OSN, NATO a EÚ.
Základné rozdiely medzi vnútorným politickým systémom a (vestfálskym) systémom:
- Vnútorný politický systém je súbor pravidiel a inštitúcií, ktoré regulujú fungovanie štátu v jeho vnútri. Tento systém určuje, ako sa štát riadi, ako rozhoduje o svojich vnútorných záležitostiach a ako sú rozdelené mocenské kompetencie medzi rôzne štátne orgány, zatiaľ čo (vestfálsky) systém je súbor pravidiel a inštitúcií, ktoré regulujú vzťahy medzi štátmi. Tento systém určuje, ako sa štáty navzájom správajú, ako riešia svoje spory a ako spolupracujú.
- Vnútroštátny systém je riadený vnútroštátnymi právnymi normami a inštitúciami, zatiaľ čo vestfálsky systém vychádza zo zásady suverenity a uznanie rovnosti štátov v medzinárodných vzťahoch.
Základné rozdiely medzi (vestfálskym) systémom usporiadania medzinárodných vzťahov a postvestfálskym systémom: - (Vestfálsky) systém usporiadania medzinárodných vzťahov je založený na princípe suverenity štátov, zatiaľ čo postvestfálsky systém je charakterizovaný tým, že štáty sú čoraz viac prepojené a vzájomne závislé.
- (Vestfálsky) systém usporiadania medzinárodných vzťahov je založený na spolupráci a diplomacii, zatiaľ čo postvestfálsky systém zahŕňa aj spoluprácu v rámci medzinárodných organizácií a inštitúcií.
Moc a mocenský potenciál štátu, mocenská pyramída
Moc - je schopnosť ovplyvňovať správanie iných ľudí alebo skupín. Môže byť použitá na dosiahnutie rôznych cieľov, ako je zabezpečenie bezpečnosti, dosiahnutie sociálnej spravodlivosti alebo propagácia vlastných záujmov.
Mocenský potenciál štátu - je súhrn všetkých faktorov, ktoré umožňujú štátu uplatňovať svoju moc. Zahŕňa tieto faktory:
* Výkonnosť štátnych inštitúcií: Štátne inštitúcie, ako je armáda, polícia, súdy a administratíva, musia byť efektívne a schopné vykonávať svoje úlohy.
* Ekonomická sila: Silná ekonomika poskytuje štátu zdroje, ktoré môže použiť na uplatňovanie svojej moci.
* Geografická poloha: Napríklad štáty s prístupom k moru majú zvyčajne väčší mocenský potenciál ako štáty vnútrozemské.
* Kultúra a ideológia: Napríklad štáty s jednotnou kultúrou a silným národným cítením majú zvyčajne väčší mocenský potenciál ako štáty s rozdrobenou kultúrou alebo slabým národným cítením.
Mocenská pyramída - je model rozdelenia moci v štáte. Na vrchole pyramídy je hlava štátu, ktorá má najvyššiu moc. Pod hlavou štátu sú ďalšie orgány, ako je parlament, vláda a súdy. Tieto orgány majú rôzne mocenské kompetencie.
Mocenská pyramída nie je vždy stabilná. Môže sa meniť v dôsledku zmien vo vnútornom alebo vonkajšom prostredí štátu. Napríklad, ak sa štát dostane do vojny, môže dôjsť k posileniu mocenskej pozície armády.
Mocenská pyramída – umiestnenie v pyramíde však nie je presným obrazom mocenského potenciálu. Umiestnenie v hierarchii je určené: Poľom pôsobnosti, Sférou vplyvu, Prestížou štátov
- Hegemón = najsilnejší štát, ktorý má autoritu a schopnosť určovať základné pravidlá svetovej politiky a dokáže ovplyvniť ostatné štáty, aby ich dodržiavali. Je ekonomicky, vojensky, technologicky aj kultúrne vyspelý. Napr. USA
- Superveľmoci = veľmoci so schopnosťou odvetného úderu po útoku s použitím zbraní hromadného ničenia ktoréhokoľvek iného štátu, aj inej superveľmoci.
- Veľmoci = mocnosti s globálnymi cieľmi a prostriedkami/nástrojmi ako ich docieliť. Napr. Rusko
- Regionálne mocnosti – je štát, ktorý má významnú moc v rámci určitého regiónu. Regionálne mocnosti majú zvyčajne silnú ekonomiku, armádu a diplomatický vplyv. Napr. Nemecko, Francúzsko
- Stredné a malé štáty - sú to štáty, ktoré sú rozlohou menšie a majú menší počet obyvateľov ako veľmoci. Majú tiež menší ekonomický potenciál a vojenskú silu. Napr. ČR, SR
- Kolónie
Povaha a štruktúra svetového politického systému: anarchia a mocenská rovnováha; unipolarita, multipolarita, bipolarita (vysvetlenie pojmov, príklady)
- štruktúra svetového politického systému – je to model usporiadania štátov vo svetovom politickom systéme podľa ich nerovnomerného mocenského potenciálu.
Ako uvádza prof. O. Krejčí, pre štúdium tejto štruktúry je potrebné upustiť od charakteristických čŕt štátov ako sú zriadenia, ideológie, tradície a i.; je potrebné brať do úvahy len mocenský potenciál štátu.
- Štruktúra je hierarchická, čo je logické, keďže to vyplýva z nerovnosti mocenských potenciálov štátov.
Anarchia
Anarchia je stav, v ktorom neexistuje nadriadená autorita, ktorá by vládla nad štátmi. V medzinárodných vzťahoch znamená, že štáty sú slobodné v rozhodovaní o svojich vlastných záujmoch a môžu používať silu na ich ochranu. Štáty sú v neustálom konkurenčnom boji o moc. To znamená, že štáty sa snažia posilniť svoju moc v porovnaní s inými štátmi, aby boli schopné presadzovať svoje záujmy.
Obdobie medzivládia v Sýrii (2011-súčasnosť): Po vypuknutí občianskej vojny v roku 2011 sa Sýria rozpadla na niekoľko frakcií, ktoré bojujú proti sebe. V tomto období neexistovala nadriadená autorita a štát sa stal anarchiou. / V Sýrii vládne anarchia v dvoch významoch. Po prvé, v niektorých oblastiach krajiny neexistuje vládna moc. Po druhé, v celej krajine je nedostatok poriadku a zákonnosti.
- Mocenská rovnováha je princíp, podľa ktorého by mali štáty byť rovnomerne rozložené z hľadiska moci, aby sa predišlo konfliktom.
Existujú 3 podoby usporiadanie mocenskej rovnováhy
Unipolarita je stav, v ktorom je jeden štát dominantný a má výraznú prevahu nad ostatnými štátmi. Príkladom unipolarity bol svetový systém po druhej svetovej vojne, v ktorom dominovali Spojené štáty.
Multipolarita je stav, v ktorom je niekoľko štátov približne rovnako silných. Príkladom multipolarity je súčasný svetový systém, v ktorom sú Spojené štáty, Čína, Rusko, India a Japonsko považované za veľké mocnosti.
Európsky koncert – skupina európskych krajín, ktore spolupracovali a podporovali myšlienku na udržanie stabilnej mocenskoj rovnováhy medzi veľmocami v rokoch 1814-1914.( fungoval od Vídeňského kongresu, ktorý v roku 1815 uzavrel obdobie francúzskych revolučných a napoleonských vojen, do vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914)
Členské štáty – Spojené Kráľovstvo, Rakúsko, Rusko, Francúzsko, Prusko, Tliansko.
Koncert bol znamny ako Kongresový systém (Tieto mocnosti sa pravidelne stretávali na konferenciách, aby diskutovali o spoločných záujmoch a riešili prípadné spory)
Ciele:
1. controla Francúzska po vojne
2. rozvíjať rovnováhu síl medzi národmi EÚ
3. dodržiavať dohody stanovené Viedenskym Kongresom
4. aby nezískal ďalší diktátor veľkú moc (ako Napoleon)
Europsky koncert rozpadol po rokach nezhôd medzi krajinami ( Veľká Británia,Rusko, Spojené Kráľovstvo)
Bipolarita je stav, v ktorom sú dve mocnosti dominantné a majú výraznú prevahu nad ostatnými štátmi. Príkladom bipolarity bol svetový systém počas studenej vojny, v ktorom dominovali Spojené štáty a Sovietsky zväz.
Existujú 2 druhy:
Subjektívna bipolarita – vznik na základe rozhodnutia mocností – Dohoda a Trojspolok
Objektívna bipolarita – daná bezkonkurenčným potenciálom 2 mocností – vývojom spoločnosti – USA – ZSSR
Svetový politický systém (podľa Krejčího)
model usporiadania mocenských vzťahov vo svete:
* komponenty systému - politickí aktéri
* vzťahy - politické väzby medzi aktérmi
* usporiadanie vzťahov - mocenská štruktúra
* svetový pol. systém je prispôsobený prostrediu
* základné zákonitosti správania aktérov sú dané mocenskou rovnováhou a režimom
Zmeny v štruktúre SPS/MS v priebehu 20. storočia
ZMENY (ŠTRUKTÚRY) SYSTÉMU SPÔSOBUJÚ:
* nerovnomerný vývoj štátov - nerovnomerný rast ich moci
* nespokojnosť (mocností) s existujúcim teritoriálnym, politickým, ekonomickým rozdelením
* ak získané výhody budú vyššie ako očakávané náklady
* nástroje: vojna (najmä v minulosti), diplomacia, medzinárodné právo
V priebehu 20. storočia došlo k výrazným zmenám v štruktúre svetového politického systému. Tieto zmeny boli spôsobené rôznymi faktormi, vrátane:
- Druhá svetová vojna viedla k rozpadu Európskej ríše a k vzniku nových mocností, ako napríklad Číny a Indie.
- Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 viedol k ukončeniu bipolarity a k vytvoreniu multipolárneho systému.
- Globalizácia viedla k zvýšeniu vzájomnej závislosti medzi štátmi a k vzniku nových globálnych inštitúcií, ako napríklad OSN a WTO.
(Nové) faktory ovplyvňujúce vývoj MV v 20. storočí
V priebehu 20. storočia došlo k výrazným zmenám v medzinárodných vzťahoch. Tieto zmeny boli spôsobené rôznymi faktormi, vrátane:
* Nové technológie: Vývoj nových technológií, ako napríklad letectva, jadrových zbraní a informačných technológií. Tieto technológie umožnili štátom rýchlejšie a účinnejšie komunikovať a pôsobiť na seba.
* Globalizácia: Globalizácia, teda proces integrácie svetových ekonomík a spoločností viedol k zvýšeniu vzájomnej závislosti medzi štátmi a k vzniku nových globálnych problémov, ako napríklad klimatická zmena alebo terorizmus.
* Vznik nových mocností: V 20. storočí došlo k vzniku nových mocností, ako napríklad Čína, India a Japonsko. Tieto mocnosti začali hrať významnejšiu úlohu v medzinárodných vzťahoch a prispeli k zmene medzinárodného systému.
Studená vojna (stručná charakteristika, periodizácia, zástupné konflikty)
Studená vojna bola obdobím geopolitického napätia a rivality medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom a ich spojencami. Trvala od konca druhej svetovej vojny v roku 1945 do rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Studená vojna bola charakterizovaná nasledujúcimi faktormi:
* Ideologický konflikt: Spojené štáty a Sovietsky zväz mali odlišné ideologické systémy, demokraciu a kapitalizmus v prípade Spojených štátov a komunizmus v prípade Sovietskeho zväzu. Tento ideologický konflikt bol základom studenej vojny.
* Konkurencia v oblasti zbraní: Spojené štáty a Sovietsky zväz sa zúčastňovali pretekov v zbrojení, čo viedlo k hromadeniu jadrových zbraní a k zvýšeniu rizika jadrovej vojny.
* Zástupné konflikty: Spojené štáty a Sovietsky zväz podporovali protichodné strany v konfliktoch po celom svete. Tieto zástupné konflikty viedli k mnohým vojnám a občianskym vojnám.
Periodizácia
Studená vojna sa zvyčajne delí na tri obdobia:
* 1945-1953: Toto obdobie bolo charakterizované začiatkom studenej vojny, vznikom Varšavskej zmluvy a NATO a korejskou vojnou.
* 1953-1962: Toto obdobie bolo charakterizované tzv. „pokojným“ obdobím studenej vojny. Spojené štáty a Sovietsky zväz sa snažili o zníženie napätia a o dialóg.
* 1962-1991: Toto obdobie bolo charakterizované obnovením napätia, kubánskou krízou, vietnamskou vojnou a rozpadom Sovietskeho zväzu.
Zástupné konflikty
Spojené štáty a Sovietsky zväz podporovali protichodné strany v konfliktoch po celom svete. Tieto zástupné konflikty viedli k mnohým vojnám a občianskym vojnám. Medzi najvýznamnejšie zástupné konflikty studenej vojny patria:
* Korejská vojna (1950-1953)
* Vietnamská vojna (1955-1975)
* Angolská občianska vojna (1961-2002)
* Afganská vojna (1979-1989)
Studená vojna mala významný vplyv na svet. Viedla k rozdeleniu sveta na dva bloky, k zbrojeniu a k zvýšeniu rizika jadrovej vojny. Studená vojna sa skončila rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Dekolonizácia, neangažovanosť
Dekolonizácia - je proces získavania nezávislosti koloniálnymi krajinami.
Dekolonizácia sa začala v 20. rokoch 20. storočia a pokračovala až do 70. rokov 20. storočia. V priebehu tohto obdobia získalo nezávislosť viac ako 100 koloniálnych krajín.
Dekolonizácia bola spôsobená nasledujúcimi faktormi:
* Vzostup národného cítenia: V koloniálnych krajinách sa čoraz viac ľudí začalo identifikovať s vlastnou krajinou a kultúrou a žiadalo si nezávislosť.
* Druhá svetová vojna: Druhá svetová vojna oslabila koloniálne mocnosti a uľahčila koloniálnym krajinám boj o nezávislosť.
* Protikoloniálny aktivizmus: V mnohých krajinách sa začali formovať protikoloniálne hnutia, ktoré bojovali za nezávislosť.
Dekolonizácia mala významný vplyv na svet. Viedla k vzniku nových štátov a k zmene medzinárodného systému.
Dôsledky
- Narástol počet členov medzinárodného spoločenstva zo 70 na 170 + nové regionhálne mocnosti
- Súperenie mocenských blokov a nových členov - PRVÝ DRUHÝ SVET ŠTÁTY- súperenie o to, aby sa novo-vzniknuté štáty postavili na ich stranu, získajú tkz. Krajiny tretieho sveta na svoju stranu, nie všetky boli ochotné- vzniklo HNUTIE NEZÁVISLÝCH ŠTÁTOV
- Hnutie nezávislých štátov, prvýkrát v r. 1961 v Belehrade predstavitelia 25 štátov, za 30 rokov 102 členov
- V roku 1964 skupina 77 ( G-77), v Geneve, 134 štáta
Neangažovanosť - je politika, ktorá sa snaží nespájať sa vojenským a politickým alianciám so superveľmocami. Neangažovanosť sa začala rozvíjať v 50. rokoch 20. storočia v reakcii na studenú vojnu.
Neangažovanosť bola spôsobená nasledujúcimi faktormi:
* Studená vojna: Studená vojna viedla k rozdeleniu sveta na dva bloky, čo mnohé krajiny považovali za hrozbu pre svoju nezávislosť.
* Dekolonizácia: Dekolonizácia viedla k vzniku nových štátov, ktoré sa nechceli zúčastňovať konfliktov medzi veľmocami.
Neangažovanosť je založená na nasledujúcich princípoch:
* Nezávislosť: Neangažované štáty sa snažia o zachovanie svojej nezávislosti a suverenity.
* Neutralita: Neangažované štáty sa snažia o neutralitu voči veľkým mocnostiam.
* Kooperatívnosť: Neangažované štáty sa snažia o spoluprácu s ostatnými štátmi, bez ohľadu na ich ideologické alebo politické zameranie.
Hlavné krajiny neangažovanosti
* India
* Indonécia
* Egypt
* Ghana
* Juhoslávia
Dôsledky neangažovanosti
Neangažovanosť mala významný vplyv na medzinárodné vzťahy, ekonomiku, politiku a kultúru. Medzi najvýznamnejšie dôsledky neangažovanosti patria:
* Zvýšenie počtu nezávislých hlasov: Neangažované štáty zvýšili počet nezávislých hlasov v medzinárodných organizáciách.
* Nové výzvy pre superveľmoci: Neangažovanosť vytvorila nové výzvy pre superveľmoci, ktoré sa snažili získať spojencov v neangažovaných štátoch.
* Nový pohľad na medzinárodné vzťahy: Neangažovanosť prispela k rozvoju nového pohľadu na medzinárodné vzťahy, ktorý sa zameriava na spoluprácu a dialóg medzi rôznymi krajinami.
Vzájomná závislosť, globalizácia
Vzájomná závislosť je stav, v ktorom sú dve alebo viaceré strany navzájom závislé od seba. V medzinárodných vzťahoch sa vzájomná závislosť prejavuje v tom, že štáty sú navzájom závislé od seba v rôznych oblastiach, ako sú ekonomika, politika, kultúra alebo životné prostredie.
Vzájomná závislosť je spôsobená predovšetkým nasledujúcimi faktormi:
* Rozvoj technológií: Vývoj technológií, ako sú napríklad letectvo, internet alebo informačné technológie, uľahčil komunikáciu a obchod medzi štátmi.
* Globalizácia: Globalizácia, teda proces integrácie svetových ekonomík a spoločností, vedie k zvýšeniu vzájomnej závislosti medzi štátmi.
Vzájomná závislosť má množstvo dôsledkov, medzi ktoré patria:
* Zvýšenie spolupráce: medzi štátmi v rôznych oblastiach.
* Zvýšenie konkurencie: čo môže byť zdrojom konfliktov.
* Zvýšenie rizík: napríklad riziká spojené s globálnymi problémami, ako sú klimatická zmena alebo terorizmus.
Globalizácia je proces integrácie svetových ekonomík a spoločností. Globalizácia sa prejavuje v tom, že štáty sú čoraz viac prepojené navzájom v rôznych oblastiach, ako sú ekonomika, politika, kultúra alebo životné prostredie.
Globalizácia je spôsobená predovšetkým nasledujúcimi faktormi:
* Rozvoj technológií
* Liberalizácia obchodu: teda znižovanie obchodných bariér, uľahčila obchod medzi štátmi.
* Investície: medzi štátmi, najmä investície nadnárodných korporácií, prispievajú k globalizácii.
Globalizácia má množstvo dôsledkov, medzi ktoré patria:
* Zvýšenie vzájomnej závislosti
* Zvýšenie spolupráce
* Zvýšenie konkurencie
* Zvýšenie rizík
POČIATKY GLOBALIZÁCIE:
- 1. už v 15. storočí – vznik a rozvoj moderného kapitalizmu
- 2. v 18. storočí – v kontexte procesu modernizácie
- 3. ukončenie rozporov medzi Východom a Západom
- jej súčasťou je internacionalizácia, transnacionalizácia aj integrácia
Vzájomná závislosť a globalizácia sú dva súvisiace pojmy. Vzájomná závislosť je základnou podmienkou pre globalizáciu. Globalizácia totiž vedie k zvýšeniu vzájomnej závislosti medzi štátmi.
Aktuálne trendy vo vývoji MV
- Koniec konfliktu Východ – Západ (1989/1990) – premena charakteru procesov, štruktúr a aktérov medzinárodného systému (živelné zmeny)
- premena bipolárnej štruktúry na multipolárnu
- posilňovanie roly neštátnych aktérov
- Prehĺbenie internacionalizácie svetového hospodárstva
- Nové konflikty a nový charakter vojen
- Okrem tradičných otázok vojensko-politickej bezpečnosti aj otázky environmentálnej, ekonomickej, sociálnej bezpečnosti
- Technologický pokrok umožnil jednotlivcom a občianskej spoločnosti oveľa viac ovplyvňovať rozhodovanie politických
- jednotiaca línia po priraste interdependencie a globalizácie dochádza k posilňovaniu rozdielov medzi svetovými centrami a perifériami
Definícia a rozdelenie globálnych problémov ľudstva, udržateľný rozvoj
Globálne problémy ľudstva sú problémy, ktoré postihujú všetkých ľudí na svete a ktorých riešenie si vyžaduje spoluprácu všetkých štátov. Tieto problémy sú zvyčajne komplexné a majú dlhodobý charakter.
Globálne problémy ľudstva možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
* Ekonomické problémy: chudoba, nerovnosť, alebo nezamestnanosť. Tieto problémy sú spôsobené predovšetkým nerovnomerným rozdelením bohatstva a zdrojov na svete.
* Ekologické problémy: klimatická zmena, znečistenie životného prostredia, alebo odlesňovanie. Tieto problémy majú negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí.
* Politické problémy: vojny, terorizmus, alebo nestabilné vlády. Tieto problémy sú spôsobené rôznymi faktormi, ako sú napríklad ideologické rozdiely, konflikty o moc, alebo chudoba.
* Sociálne problémy: kriminalita, diskriminácia, alebo drogová závislosť. Tieto problémy sú spôsobené rôznymi faktormi, ako sú napríklad sociálne nerovnosti, nedostatok vzdelania, alebo chudoba.
Intersociálne
- spojené so vzájomným pôsobením rôznych spoločenských a ekonomických systémov a globálneho spolužitia ľudstva
- sociálno-ekonomická zaostalosť rozvojových krajín
- GP chudoby a zadlženosti
- problémy systému MV, vrátane použitia vedy a technológie
- vývoj GP vojny, mieru a terorizmu
Prírodno-sociálne
- porušenie väzieb medzi prírodou a ľudskou spoločnosťou:
* počet obyvateľov rastie, (zdroje ostávajú konštantné)
* ekonomický rast
* konzumný štýl života
- ekologický
- surovinový a energetický
- populačný
- potravinový
Antroposociálne
- problémy etickej povahy (sociálne, kultúrne a humanitárne)
- nerovný prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu, kultúre, ľudským právam
- „problém budúcnosti človeka“ –byť riešený prostredníctvom riešenia všetkých ostatných GP
Udržiateľný rozvoj
Udržiateľný rozvoj je rozvoj, ktorý spĺňa potreby súčasnej generácie bez toho, aby ohrozoval schopnosť budúcich generácií uspokojiť svoje potreby. Udržiateľný rozvoj je založený na princípoch trvalo udržateľného využívania zdrojov a ochrany životného prostredia.
V roku 2015 prijala OSN (Valným zhromaždením) ciele udržateľného rozvoja. Tieto ciele sú súbor 17 cieľov, ktorých cieľom je zabezpečiť udržateľný rozvoj pre všetkých ľudí na svete do roku 2030.
Ciele udržateľného rozvoja sú založené na troch základných pilieroch:
* Ekonomický rozvoj: Cieľom je zabezpečiť ekonomický rast, ktorý je spravodlivý a udržateľný.
* Sociálny rozvoj: Cieľom je zabezpečiť, aby ľudia mali prístup k základným potrebám, ako je vzdelanie, zdravotná starostlivosť a prístrešok.
* Environmentálny rozvoj: Cieľom je chrániť životné prostredie a zabezpečiť, aby sa využívali prírodné zdroje udržateľným spôsobom.
Vysvetlenie vybraného globálneho problému + riešenie na medzinárodnej úrovni
Terorizmus je medzinárodný problém, ktorý predstavuje vážnu hrozbu pre mier a bezpečnosť. Ide o násilnú činnosť, ktorú vykonávajú jednotlivci alebo skupiny s politickými, náboženskými alebo ideologickými cieľmi.
Terorizmus môže mať rôzne formy, ako sú napríklad bombové útoky, únosy, samovražedné útoky alebo útoky na civilistov. Teroristi často používajú násilie na vyvolanie strachu a na dosiahnutie svojich cieľov.
Príčiny terorizmu sú komplexné a zahŕňajú nasledujúce faktory:
* Nerovnosti: v rozdelení bohatstva a zdrojov môžu viesť k nespokojnosti a radikalizácii.
* Vojna a konflikty: môžu viesť k vzniku extrémistických skupín, ktoré sa môžu uchýliť k terorizmu.
* Nedostatok demokracie a ochrany ľudských
Dôsledky terorizmu:
* Straty na životoch a majetku: Teroristické útoky môžu viesť k smrti a zraneniu nevinných ľudí, ako aj k poškodeniu majetku.
* Psychologické dôsledky: Teroristické útoky môžu mať vážne psychologické dôsledky pre jednotlivcov, komunity a celé krajiny.
* Zhoršenie bezpečnostnej situácie.
Riešenie problému terorizmu si vyžaduje spoluprácu všetkých štátov sveta. Medzinárodné organizácie, ako sú napríklad OSN alebo Európska únia, hrajú dôležitú úlohu pri koordinácii tejto spolupráce.
Medzi konkrétne opatrenia, ktoré môžu pomôcť riešiť terorizmus, patria:
* Rozvoj demokracie a ochrany ľudských práv
* Zmiernenie nerovností
* Boj proti extrémizmu: môže pomôcť zabrániť vzniku a šíreniu extrémistických skupín, ktoré sa môžu uchýliť k terorizmu.
Medzinárodné organizácie môžu prispieť k riešeniu terorizmu nasledovnými spôsobmi:
* Môžu presadzovať medzinárodné dohody, ktoré pomáhajú bojovať proti terorizmu.
* Môžu dávať finančnú a technickú pomoc štátom, ktoré potrebujú podporu pri boji proti terorizmu.
* Môžu spolupracovať na výmene informácií a koordinácii postupov v boji proti terorizmu.
Bezpečnosť, medzinárodná bezpečnosť (“tradičné” vs. “nové” chápanie), súvisiace pojmy: bezpečnostná dilema, zadržiavanie, odstrašenie
Bezpečnosť - je stav, v ktorom sú ľudia, spoločnosti a štáty chránené pred vonkajšími a vnútornými hrozbami.
Medzinárodná bezpečnosť - sa zaoberá zabezpečením mieru a stability medzi štátmi.
Tradičné chápanie medzinárodnej bezpečnosti sa zameriava na vojenskú bezpečnosť. Znamená to, že štáty sa snažia zabezpečiť svoju bezpečnosť prostredníctvom budovania vojenskej sily a prostredníctvom vojenských aliancií. Tradičné chápanie medzinárodnej bezpečnosti sa zameriava na nasledujúce hrozby:
* Vojnu
* Násilie
* Terorizmus
Nové chápanie medzinárodnej bezpečnosti sa zameriava aj na nevojenské hrozby pre medzinárodnú bezpečnosť. Patria sem napríklad:
* Klimatická zmena
* Chudoba
* Extrémizmus
Bezpečnostná dilema - je situácia, v ktorej sa opatrenia, ktoré jeden štát podniká na zlepšenie svojej bezpečnosti, môžu stať hrozbou pre bezpečnosť iného štátu. Bezpečnostná dilema je jedným z hlavných faktorov, ktoré prispievajú k neistote a konfliktom v medzinárodnom systéme.
Zadržanie - je vojenská stratégia, ktorá sa zameriava na zabránenie inému štátu v napadnutí. Zadržanie sa môže dosiahnuť prostredníctvom budovania vojenskej sily, prostredníctvom vojenských aliancií alebo prostredníctvom diplomacie.
Odstrašenie - je vojenská stratégia, ktorá sa zameriava na to, aby potenciálny agresor bol presvedčený o tom, že napadnutie určitého štátu by bolo príliš nákladné alebo riskantné. Odstrašenie sa môže dosiahnuť prostredníctvom budovania vojenskej sily, ktorá je dostatočne veľká a moderná, aby mohla odradiť iný štát od útoku.
Ozbrojený konflikt, vojna (obmedzená vojna, totálna vojna, cassus belli, ius ad bellum, ius in bello), kontrola zbrojenia a odzbrojenie
- OZBROJENÝ KONFLIKT je akýkoľvek konflikt, v ktorom sa používa násilie. Ozbrojený konflikt môže byť medzi dvoma alebo viacerými štátmi, medzi štátom a nezávislým subjektom alebo medzi dvoma alebo viacerými nezávislými subjektmi.
- VOJNA: organizované násilie ozbrojencov medzi sociálnymi skupinami smerujúce k tomu, aby bol protivník buď fyzicky zničený, alebo aby bola fyzickým násilím podlomená jeho vôľa obhajovať svoje pôvodné záujmy, ako najostrejšiu formu sociálneho konfliktu ju sprevádza aj politický, diplomatický, ekonomický a propagandistický zápas (konflikt, v ktorom zahynulo aspoň tisíc ľudí za rok)
1. TOTÁLNA VOJNA: nasadenie maximálnych silových prostriedkov v spojení s absolútnymi cieľmi vojny. Vojna, v ktorej sa všetky zdroje a sily krajiny mobilizujú na dosiahnutie víťazstva. Totálna vojna sa zvyčajne vedie za účelom zničenia nepriateľa alebo dosiahnutia politických alebo ideologických cieľov.
2. OBMEDZENÁ VOJNA: z hľadiska politických cieľov; z geografického hľadiska; z hľadiska použitých vojenských prostriedkov. Vojna, ktorá je obmedzená z hľadiska miesta, času alebo rozsahu použitia síl. Obmedzená vojna sa zvyčajne vedie za účelom dosiahnutia konkrétneho cieľa, ako je napríklad ochrana územia alebo získanie výhody v rokovaniach. - CASUS BELLI je latinský výraz, ktorý znamená “dôvod k vojne”. Casus belli je akýkoľvek čin, ktorý môže byť použitý ako ospravedlnenie pre začatie vojny.
- IUS IN BELLO je latinský výraz, ktorý znamená “právo vo vojne”. Ius in bello je súbor pravidiel a princípov, ktoré upravujú, ako sa má vojna viesť.
- IUS AD BELLUM je latinský výraz, ktorý znamená “právo na vojnu”. Ius ad bellum je súbor pravidiel a princípov, ktoré upravujú, kedy je vojna legitímna.
KONTROLA ZBROJENIA - súbor opatrení, ktoré majú za cieľ obmedziť alebo zakázať výrobu, držbu alebo používanie zbraní. Kontrola zbrojenia môže byť bilaterálna alebo multilaterálna.
- BILATERALNÁ KONTROLA ZBROJENIA je dohoda medzi dvoma štátmi. Bilaterálna kontrola zbrojenia môže byť napríklad dohoda o obmedzení počtu jadrových zbraní alebo dohoda o zákaze určitého typu zbraní.
- MULTILATERÁLNA KONTROLA ZBROJENIA je dohoda medzi viacerými štátmi. Multilaterálna kontrola zbrojenia môže byť napríklad dohovor o nešírení jadrových zbraní alebo dohovor o obmedzení chemických zbraní.
Ciele kontroly zbrojenia sú:
Znížiť riziko vojny:
Zabrániť šíreniu zbraní hromadného ničenia:
Ochrániť životy:
ODZBROJENIE je proces, v ktorom sa znižujú alebo odstraňujú zbrane. Odzbrojenie môže byť dobrovoľné alebo vynútené.
1. DOBROVOĽNÉ ODZBROJENIE je proces, v ktorom sa štát sám rozhodne znížiť alebo odstrániť svoje zbrane.
2. VYNÚTENÉ ODZBROJENIE je proces, v ktorom sa štátu zbrane odoberie alebo zničí silou. Vynútené odzbrojenie môže byť výsledkom vojny alebo výsledkom medzinárodnej dohody.
Ciele odzbrojenia sú podobné cieľom kontroly zbrojenia. Odzbrojenie môže pomôcť znížiť riziko vojny, zabrániť šíreniu zbraní hromadného ničenia a chrániť životy.
Bezpečnostné riziká a hrozby; aktuálne problémy v oblasti medzinárodnej bezpečnosti
Bezpečnostné riziká a hrozby - sú faktory, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť štátov alebo ich obyvateľov.
KLASIFIKÁCIA BEZPEČNOSTNÝCH HROZIEB:
1. vojenské:
* regionálne ozbrojené konflikty
* nelegálna proliferácia zbraní hromadného ničenia
* rast vojenských výdavkov
2. nevojenské:
* sociálno-ekonomické (napr. chudoba, hlad, nezamestnanosť)
* sociálno-demografické (napr. príliš vysoký/nízky prirodzený prírastok obyvateľstva)
* spojené so zlým vládnutím (napr. korupcia, klientelizmus - nárast sociálno-patologických javov)
* enviromentálne
3. zmiešané:
* pôsobenie subjektov nacionálneho, religiózneho a iného sociálno-politického či sociálno- ekonomického zamerania spojené s extrémizmom
* pôsobenie teroristikých skupín či organizácií, ktoré majú prevažne medzinárodný charakter
* pôsobenie subjektov medzinárodného organizovaného zločinu
AKTUÁLNE BEZPEČNOSTNÉ VÝZVY/RIZIKÁ/HROZBY
* medzinárodný terorizmus
* kyberterorizmus
* energetická bezpečnosť
* proliferácia zbraní hromadného ničenia
* konvenčné boje na hraniciach aliancie
* vnútorná nestabilita susedných krajín
* klimatické zmeny
Konflikt v teórii a praxi MV (klasifikácia konfliktov, dynamika konfliktu, spôsoby riešenia konfliktov)
- každá vojna je konflikt, ale nie každý konflikt je vojna
- každá kríza zahŕňa stav konfliktu, ale nie každý konflikt je krízou
- konflikt: nesúlad, protiklad, kolízia jednotiek; môže mať násilnú i nenásilnú podobu
- nemusí obsahovať ozbrojené násilie
- Musí prebiehať minimálne medzi dvoma stranami. Minimálne jedna zo strán musí byť organizovaný štát.
KLASIFIKÁCIA KONFLIKTOV V MV (podľa Waisovej): - podľa miesta konfliktu v medzinárodnom systéme:
1. systémové
2. medzištátne
3. vnútroštátne - podľa použitých prostriedkov:
1. násilné (ozbrojené násilie, ozbrojené konflikty)
2. nenásilné (bez ozbrojenej sily) - podľa príčin nezlučiteľných záujmov:
1. mocenské
2. konštitučné
3. idelogické
4. ekonomické
DYNAMIKA KONFLIKTOV:
Väčšina konfliktov prechádza rôznymi štádiami, resp. stupňami intenzity
Latentný konflikt (prítomný, ale ešte nie aktívny)
Manifestácia konfliktu (stáva väčším alebo vážnejším)
Eskalácia konfliktu (záujmy alebo hodnoty sa stávajú čoraz intenzívnejšími; násilie, bojkot, sankcie)
Mŕtvy bod konfliktu (konflikt stáva neriešiteľným)
Deeskalácia konfliktu (dochádza k zníženiu intenzity konfliktu)
Riešenie konfliktu (konflikt úspešne vyrieši)
Postkonfliktné urovnanie vzťahov (budovanie mieru)
NÁSTROJE RIEŠENIA:
arbitráž (je tretia strana ako sudca)
zmierovacie konanie (примирение)
vyšetrovacia misia
dobré služby
súdne konanie, resp. rozhodnutie
mediácia
vyjednávanie (переговоры)
varovanie (предупреждение)
(Medzinárodný) terorizmus (definície terorizmu a medzinárodného terorizmu, klasifikácia, najznámejšie teroristické skupiny, nástroje boja s medzinárodným terorizmom)
- TERORIZMUS: systematické používanie fyzického násilia, a to prevažne voči civilistom
- MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS: terorizmus, do ktorého sú zapojení občania alebo územia z viac než jedného štátu
POZNÁME (KLASIFIKÁCIA ) - ľavicový/pravicový terorizmus
- nacionalistický terorizmus
- náboženský terorizmus
KLASIFIKÁCIA TERORIZMU
CIELE:
- REKLAMNÝ CIEĽ: upozorniť na existenciu, odhodlanie a program teroristickej organizácie
- JEDNORAZOVÝ NÁSILNÝ AKT: slúži najmä na zastrašenie, či ako nátlak na politickú moc v snahe vynútiť si konanie
- STRATEGICKÝ CIEĽ: terorizmus chápaný ako rozhodujúci alebo jediný nástroj destabilizácie režimu
METÓDY:
* NÁSILNÝ TERORIZMUS je terorizmus, ktorý využíva násilie.
- NENÁSILNÝ TERORIZMUS je terorizmus, ktorý využíva nenásilné metódy, ako sú napríklad vyhrážky alebo sabotáž.
ROZSAH: - DOMÁCI TERORIZMUS je terorizmus, ktorý sa uskutočňuje v jednom štáte.
- MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS je terorizmus, ktorý sa uskutočňuje v dvoch alebo viacerých štátoch.
OD KONCA 19. STOROČIA – 4 VLNY TERORIZMU:
1. koniec 19. stor. – sarajevský atentát
2. po 1. svetovej vojne, vrcholí po 2. svetovej vojne
3. koniec 60. rokov (spojená s vojnou v Indočíne) – rozpad ZSSR: v tomto období sa objavuje termín „medzinárodný terorizmus“, podpora teroristických skupín zo strany niektorých štátov, 1x aj letecké pirátstvo
4. súčasnosť: najmä pravicový a nábožensky motivovaný terorizmus (skupiny sformované ešte počas tretej vlny, o.i. vyhýbajú sa publicite, niekedy majú priamu podporu vlády, polície a armády)
NAJZNÁMEJŠIE TERORISTICKÉ SKUPINY
Al-Káida: Al-Káida je medzinárodná teroristická organizácia, ktorá bola založená v roku 1988 Usámou bin Ládinom. Al-Káida je zodpovedná za mnoho teroristických útokov, vrátane útokov z 11. septembra 2001.
Hamas: Hamas je palestínska teroristická organizácia, ktorá bola založená v roku 1987. Hamas je zodpovedný za mnoho teroristických útokov v Izraeli a Palestíne.
ETA: ETA je baskická teroristická organizácia, ktorá bola založená v roku 1959. ETA je zodpovedná za mnoho teroristických útokov v Španielsku.
IRA: IRA je írska teroristická organizácia, ktorá bola založená v roku 1919. IRA je zodpovedná za mnoho teroristických útokov v Spojenom kráľovstve
NÁSTROJE BOJA S MEDZINÁRODNÝM TERORIZMOM - Legislatíva: Štáty môžu prijať legislatívu, ktorá zakazuje terorizmus a trestá ho.
- Politika: Štáty môžu vyvíjať politiku, ktorá je zameraná na odstránenie príčin terorizmu, ako sú napríklad chudoba, nerovnosť alebo nedemokratické režimy.
- Vojenské sily: Štáty môžu použiť vojenské sily na potlačenie terorizmu.
- Spolupráca: Štáty môžu spolupracovať pri výmene informácií a pri koordinácii svojich opatrení proti terorizmu.
Teórie konfliktu civilizácií
Teórie konfliktu civilizácií sú teórie, ktoré tvrdia, že konflikty medzi štátmi sú spôsobené rozdielmi medzi ich civilizáciami.
Tieto teórie sa často opierajú o nasledujúce tvrdenia:
- Civilizácie sú základné jednotky medzinárodnej politiky.
- Civilizácie majú odlišné hodnoty, ideály a normy.
- Tieto rozdiely môžu viesť k konfliktom.
Najznámejšia teória konfliktu civilizácií je teória Samuela Huntingtona. Huntington tvrdí, že svet sa rozdelí do siedmich civilizácií:
- Západná civilizácia
- Konfuciánska civilizácia
- Islamská civilizácia
- Hinduistická civilizácia
- Buddhistická civilizácia
- Latinskoamerická civilizácia
- Afrikanská civilizácia
Huntington tvrdí, že tieto civilizácie sú odlišné vo svojich hodnotách, ideáloch a normách. Tieto rozdiely môžu viesť k konfliktom, pretože každá civilizácia bude chcieť presadiť svoje vlastné hodnoty a ideály.
Iné teórie konfliktu civilizácií sa zameriavajú na iné aspekty civilizácií. Napríklad teória Marka Juergensmeyera sa zameriava na náboženské rozdiely medzi civilizáciami. Juergensmeyer tvrdí, že náboženské konflikty sú čoraz častejšie a že môžu viesť k globálnemu konfliktu.
Teórie konfliktu civilizácií sú kontroverzné. Niektorí kritici tvrdia, že tieto teórie sú príliš zjednodušujúce a že neberú do úvahy ďalšie faktory, ktoré môžu viesť k konfliktom, ako sú napríklad ekonomické záujmy alebo politické režimy.
Tu sú niektoré konkrétne príklady konfliktov, ktoré možno vysvetliť teóriami konfliktu civilizácií:
Konflikt medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom počas studenej vojny: Tento konflikt možno vysvetliť rozdielmi medzi západnou civilizáciou a sovietskou civilizáciou. Západná civilizácia bola založená na hodnotách demokracie a individualizmu, zatiaľ čo sovietska civilizácia bola založená na hodnotách komunizmu a kolektivizmu.
Konflikt medzi Izraelom a Palestínou: Tento konflikt možno vysvetliť rozdielmi medzi židovskou civilizáciou a arabskou civilizáciou. Židovská civilizácia je založená na judaizme, zatiaľ čo arabská civilizácia je založená na islame.
Konflikty medzi rôznymi náboženskými skupinami: Tieto konflikty možno vysvetliť rozdielmi medzi náboženskými presvedčeniami rôznych skupín. Napríklad konflikt medzi sunnitskými a šiitskými moslimami je spôsobený rozdielom v náboženských presvedčeniach týchto dvoch skupín.
Samozrejme, nie všetky konflikty možno vysvetliť teóriami konfliktu civilizácií. Existujú aj iné faktory, ktoré môžu viesť k konfliktom, ako sú napríklad ekonomické záujmy, politické režimy alebo konkrétne udalosti..
Medzinárodné organizácie ako aktéri MV (historický vývoj, klasifikácie, všeobecná charakteristika)
Medzinárodné organizácie - sú združenia štátov, ktoré sa zameriavajú na riešenie spoločných problémov. Vznikajú z potreby spolupráce medzi štátmi a môžu prispieť k mieru, bezpečnosti a prosperite.
Historický vývoj
Prvé medzinárodné organizácie vznikali už v stredoveku, napríklad Hansa, Liga talianskych miest alebo Liga nemeckých miest. Moderné medzinárodné organizácie sa začali formovať v 19. storočí, napríklad Medzinárodný výbor Červeného kríža alebo Svetová poštová únia. V 20. storočí došlo k výraznému rozvoju medzinárodných organizácií, najmä po druhej svetovej vojne. Vznikli mnohé dôležité organizácie, ako napríklad OSN, NATO, EÚ alebo OECD.
Klasifikácie
- Podľa typu členstva
- Medzinárodné vládne /medzištátne organizácie (napr. OSN, Svetová obchodova organizácia)
- Medzinárodné mimovládne organizácie (členmi sú neštátni aktéri)(napr. FIFA)
- Hybridné (členmi sú štátni aj neštátni aktéri) (napr. Medzinárodná organizácia práce, Červený kríž)
- Transvládne (členmi sú štátni aktéri, ktorí nie sú kontrolovaní svojou ústrednou vládou)(napr. Medziparlamentná únia)
- (Nadnárodné korporácie) - Podľa rozsahu členstva
- Univerzálne (členstvo nemá geografické obmedzenie)
- Regionálne (aktéri z určitej geografickej oblasti)(napr. Organizácia Africkej Jednoty)
- Limitované a nelimitované členstvo (do nich môžu vstúpiť len štáty, ktoré spĺňajú určité podmienky.)( Organizácia krajín vyvážajúcich ropu - OPEC / Organizácia severoamerických štátov - OAS)
- Intenzívne a extenzívne členstvo (extenzívne členstvo, čo znamená, že ich členovia majú len minimálne povinnosti) (Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo - ICAO) - Podľa cieľov
- univerzálne
- špecializované - Podľa poľa pôsobnosti
- budovanie a udržiavanie kooperatívnych vzťahov
- zníženie konfliktného potenciálu medzi členmi
- vytvorenie konfliktného potenciálu medzi členmi
a nečlenmi
Všeobecná charakteristika
Medzinárodné organizácie:
* Sú dobrovoľnými združeniami štátov. Ich členstvo je založené na princípe suverenity štátov, čo znamená, že štáty sú slobodné rozhodnúť sa, či sa do organizácie zapoja alebo nie.
* Majú vlastnú štruktúru a orgány. Táto štruktúra je určená zakladajúcimi zmluvami, ktoré sú schválené členskými štátmi.
* Majú vlastné právo. Medzinárodné právo je súbor pravidiel a zásad, ktoré upravujú vzťahy medzi medzinárodnými organizáciami a ich členskými štátmi.
Medzinárodné organizácie majú významný vplyv na medzinárodné vzťahy. Môžu prispieť k mieru, bezpečnosti a prosperite, a to rôznymi spôsobmi:
* Môžu podporovať spoluprácu medzi štátmi. To môže pomôcť predchádzať konfliktom a riešiť existujúce problémy.
* Môžu zabezpečovať dodržiavanie medzinárodného práva.
* Môžu poskytovať humanitárnu pomoc.
Organizácia spojených národov (historický vývoj a všeobecná charakteristika, Charta OSN)
Organizácia Spojených národov (OSN) je najväčšou a najvplyvnejšou medzinárodnou organizáciou na svete. Bola založená v roku 1945, po II. svetovej vojne. Jej cieľom je zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi a vykonávať medzinárodnú spoluprácu pri riešení medzinárodných problémov.
Historický vývoj
- je medzinárodná organizácia, ktorá vznikla 24. 10. 1945 po II. svetovej vojne.
- Zakladajúcich 51 krajín sa dohodli:
1. zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť
2. rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi
3. podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva.
- Vznikla podpisom Charty OSN.
- Predchodcom bola Spoločnosť národov (1920)
- V súčastnosti ma 193 členských štátov
- Apríl – jún 1945, San Francisco: zakladajúca konferencia, vyvrcholila podpisom zakladajúcej listiny (Charta OSN)
- Charta OSN vstúpila do platnosti v októbri 1945, keď ju podpísalo 50 štátov
Všeobecná charakteristika
OSN je univerzálna organizácia, čo znamená, že má členov z celého sveta. V súčasnosti má 193 členských štátov. OSN je založená na princípoch suverenity štátov, rovnosti všetkých štátov a dodržiavania medzinárodného práva.
Hlavné orgány OSN sú:
* Valné zhromaždenie OSN je najvyšším orgánom OSN. Má 193 členov a každý člen má jeden hlas. Valné zhromaždenie prijíma rezolúcie, ktoré sú odporúčaniami pre členské štáty.
* Rada bezpečnosti OSN je najdôležitejším orgánom OSN v oblasti udržiavania medzinárodného mieru a bezpečnosti. Má 5 stálych členov (Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo) a 10 nestálych členov, ktorí sú volení na dva roky. Rada bezpečnosti môže prijať rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty.
* Hospodárska a sociálna rada OSN je zodpovedná za spoluprácu v oblastiach hospodárstva, sociálnych vecí a kultúry. Má 54 členov, ktorí sú volení na tri roky.
* Medzinárodný súdny dvor je najvyšším súdnym orgánom OSN. Rozhoduje o sporoch medzi štátmi.
* Sekretariát OSN je výkonným orgánom OSN. Jeho vedúcim je generálny tajomník OSN.
Charta OSN
Charta OSN je zakladajúci dokument Organizácie Spojených národov. Bola podpísaná 26. júna 1945 v San Franciscu na konferencii 50 krajín, ktoré sa zúčastnili na vojne. Charta vstúpila do platnosti 24. októbra 1945, potom ako ju ratifikovali všetky signatárne štáty.
Charta OSN stanovuje ciele a zásady organizácie, ako aj jej orgány a postupy. Ciele OSN sú:
* zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť
* rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, založené na úcte k princípu rovnoprávnosti a sebaurčenia národov
* vykonávať medzinárodnú spoluprácu pri riešení medzinárodných problémov ekonomického, sociálneho, kultúrneho a humanitárneho charakteru
* zabezpečovať všeobecné dodržiavanie zásad medzinárodného práva a ďalších dohôd, ktoré sa uzavreli v súlade so Chartou
Charta OSN tiež stanovuje princípy pre udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj pre medzinárodnú spoluprácu. Medzi tieto princípy patrí:
* zákaz použitia sily alebo hrozby silou
* riešenie sporov mierovými prostriedkami
* spolupráca pri riešení medzinárodných problémov a podpora ľudských práv
