1
Q
zrušenie otroctva
A
- dodatok (1865)
2
Q
Missoursky kompromis
A
Dred Scott v. Sanford
3
Q
marbury v. madison
A
1803
súdna revízia ústavnosti
* NS vyhlasil zakon za neplatny
* NS nesmie navrhovat znenie zakona
* sud moze rozhodovat o neustavnosti zakona
* ma pravo preskumavat ustavnu zakonnost
** Právo vyhlásiť akýkoľvek akt legislatívy za protiústavný (a tým aj za neplatný) bolo Najvyššiemu súdu USA priznané rozhodnutím v prípade Marbury v. Madison
4
Q
Baker vs. Carr (1962)
A
- volebné obvody musia byť vytvárané proporcionálne
- doktrína ONE MAN – ONE VOTE
- volebná aritmetika – počet obyvateľov volebného obvodu
- volebná geometrie – hranice volebného obvodu
- gerymandering – účelové stanovovanie hraníc volebného - obvodu s cieľom zvýhodniť alebo znevýhodniť kandidáta
- mallaportionment – nevýhodnosť hustoty zaľudnenia
—vzniká, keď veľkosť volebného obvodu nezohľadňuje migračný pohyb obyvateľov (váha hlasu nie je rovnaká) - „One-man, one-vote“ principle,vyžadovalo to nové zmapovanie a upravenie volebných obvodov.
- Volebné obvody musia byť vytvárané proporcionálne
5
Q
ONE MAN – ONE VOTE
A
Baker vs. Carr (1962)
6
Q
McCulloch vs. Maryland
A
1819
- súdny spor McCulloch vs. Maryland sa týkal otázky vzťahov federálnej úrovne a úrovne členských štátov.
- National Supremacy
- implikované právomoci
* Niektoré práva Kongresu, aj keď nie sú zakotvené v ústave, z nej vyplývajú pre implementovanie práv Kongresu, ktoré sú výslovne spomenuté v ústave
* Jednotlivé štáty nemajú právo brániť federálnym orgánom vo výkone moci- princíp federalizmu
- otázka právomocí Kongresu – má odvodené právomoci, môže zriadiť a zdaniť banku
- vznikla pružná klauzula – implikované právomoci – jasne ich Ústava nedefinuje, ale sú potrebné pre výkon moci
7
Q
National Supremacy
A
McCulloch vs. Maryland
nadradenosť federácie nad štátom
8
Q
oddeleni, ale rovni / “separate but equal”
A
Plessy v. Ferguson
9
Q
Plessy v. Ferguson
A
1892
oddeleni, ale rovni / “separate but equal”
* tato doktrina povolovala segregaciu v plnej miere, pokial budu oddelene zariadenia rovnako kvalitne. Skutocnost bola ina, pretoze zariadenia pre ciernych boli podstatne menej kvalitne.
NS legalizoval rasovu segregaciu
10
Q
Scott v. Sanford
A
1857
* Nedotknuteľnosť majetku; Afričania v USA (či už otroci, alebo slobodní) nemôžu byť občanmi USA => navrhovateľ (Scott – otrok) preto nemal právo podať sťažnosť na najvyšší súd (toto právo majú iba občania USA); federálne právo vlastniť otrokov (a robiť si s nimi čokoľvek) => otroctvo je legálne na federálnej úrovni (jednotlivé štáty ho nemajú právo zakazovať);
* 13. dodatok (1865) – zrušenie otroctva
* 14. dodatok (1868) – občianske práva
* 15. dodatok (1870) – právo voliť (žiadna vláda nesmie brániť občanom voliť na základe rasy, farby alebo predošlého statusu – napr. otrok)
11
Q
Brown v. Board of Education of Topeka
A
1954
Doktrína Oddelení, ale rovní bola zrušená
* Oddelené školy nemôžu spĺňať pravidlo „separate but equal“
zrušenie precedensu Plessy – Fergusson
desegregácia na školách
60.r. CIVIL RIGHT ACT (M. L. King)
rozvoj občianskych práv (de iure)
spôsob zmeny Najvyššieho súdu:
v prípade, v ktorom rozhodoval – prehodnotenie rozhodnutia
prijatie ústavného dodatku (Scott vs. Sandford)
rozšírenie počtu členov Najvyššieho súdu
12
Q
Doktrína Oddelení, ale rovní bola zrušená
A
Brown v. Board of Education of Topeka
13
Q
Schenck v. U.S.
A
1919
clear and present danger
- „clear and present danger rule“
- Dodatok nemá absolútnu pôsobnosť – za určitých okolností musí právo na slobodu prejavu ustúpiť dôležitejším záujmom.
- Zaviedol štandard, podľa ktorého buričská a podvratná politická reč bola posudzovaná podľa I. Dodatku počas nasledujúcich 50 rokov. Skôr, ako by mohla vláda potrestať niekoho za hanlivý politický prejav, musí najprv dokázať, že materiál bol zverejnený na základe zámeru vyvolania protizákonnej činnosti a že predstavuje jasné a bezprostredné nebezpečenstvo
14
Q
clear and present danger
A
Schenck v. U.S.
vláda má právo obmedziť ústavou garantované práva občanov
15
Q
Aktívne a pasívne volebné právo
A
- podmienky aktívneho vol. práva: 18 rokov, amer. občianstvo, volič musí byť zapísaný vo voličskom registri
- pasívne vol. právo:
o Snemovňa repr.: 25 rokov, 7-ročné občianstvo USA, trvalý pobyt v ČŠ, za ktorý kandiduje
o Senát: 30 rokov, 9-ročné občianstvo USA, trvalý pobyt v ČŠ, za ktorý kandiduje
16
Q
ústavná kostra
A
1.) dôležité zákonné ustanovenia a dokumenty
2.) princípy zakotvené vo verejnom práve
3.) niektoré diela expertov na ústavné právo
4.) politické zákony a prax (konvencie – nie písomné, ale dohody, ktoré vznikali postupne, al sú záväzné, ako keby boli písomne zakotvené)
17
Q
4 jurisdikcii Najvyššieho sudu USA
A
pôvodná/primárna/originálna/odvolacia jurisdikcia
- pôvodná/primárna jurisdikcia
- originálna jurisdikcia NS nemôže byt menená zákonom kongresu
= 1. spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi /člensky šat vs. ČŠ ( spory medzi ČŠ, napr. územné spory)
=2. spor medzi Spojenými štátmi a ČŠ
= 3. Spory vyslancov a diplomatov (zastupujú USA ako celok, a preto tieto prípady rieši NS)
= 4. spor medzi členským štátom a občanom iného členského štátu (iniciátorom sporu je členský štát) - odvolacia jurisdikcia:
= 1. proti rozhodnutiam nižších federálnych súdov
= 2. proti rozhodnutiam Najvyšších súdov členských štátov
18
Q
Existujú spory v ktorých NS musí rozhodnúť
A
- Spory ktoré vyplývajú z princípov federalizmu
- Ak NS čl. štátu vyhlási federálny zákon alebo jeho časť za protiústavný
- Ak NS čl. štátu potvrdí ústavnosť zákona aj napriek žalobe, ktorá namietala jeho protiústavnosť
- Ak federálny súd vyhlási časť ústavy čl. štátu, že je v nesúlade a odporuje ústave
- Ak federálny súd vyhlási zákon kongresu za protiústavný a jednou zo strán je vláda USA
19
Q
Podmienky Prezident/Viceprezident
Právomoci Prezidenta
A
- vek 35 rokov
- Americké občianstvo získané narodením – v prípade prezidenta a viceprezidenta,
(nie naturalizáciou !)
Pre ostatné úrady mohol byť občan USA, kt. získal občianstvo naturalizáciou - Musí žiť na území USA minimálne 14 rokov (nemusí to byť bezprostredne pred voľbou , vkuse)
právomoci:
- ,,slabý prezident“ = silný zákonodarný zbor
- ,,slabý prezident“ = slabý zákonodarný zbor
- vždy stranícky
- sám:
o vrchný veliteľ ozbrojených síl
o udeľuje hodnosti dôstojníkom ozbr. síl
o udeľuje milosť a vyhlasuje amnestie
o zvoláva Kongres
o prijíma vyslancov
o stará sa o svedomité dodržiavanie zákonov
o exekutíva
o menuje do nižších funkcií
- so Senátom:
o uzatvára zmluvy
o menuje vysokých funkcionárov, vyslancov, sudcov
- s Kongresom:
o schvaľuje zákony
20
Q
Neformalne podmienky Prezident/Viceprezident
A
Neformálne podmienky
- Beloch
(už neplatí – v súčasnosti Obama)
- Mužské pohlavie
(ženy boli vždy krok za mužmi, najkonzervatívnejšia časť funkcie, kde neprenikla ešte žena)
- vzťah k náboženstvu
(nemá reálne opodstatnenie)
- známa osobnosť
(potrebujeme pritiahnuť pozornosť)
- rodinné zázemie
(nemá reálne opodstatnenie, potreba vytvárania rodiny)
-symbol americkej rodiny
21
Q
Právomoci Federácie
A
raziť menu
regulovať obchod
regulovať zahraničný obchod
vybudovať a udržiavať armádu
vyhlasovať vojnu
regulovať imigračnú politiku
regulovať vzťahy s ostatnými štátmi
prijímať štáty nové
ustanovovať miery a váhy
vykonávať správu nad DC (District of Columbia)
prijímať všetky zákony potrebné na výkon svojich právomocí (implikovaná právomoc)
22
Q
Konkurenčné právomoci / práva
A
vyberať dane
požičiavať si peniaze
zriaďovať súdy
vynucovať plnenie zákonov
trestať porušovanie práva
poskytovať zdravotnú a sociálnu starostlivosť (niekedy neexistencia povinného poistenia!)
23
Q
Právomoci Členského štátu
A
zabezpečiť poskytovanie vzdelania
tvoriť zákony
zriaďovať miestnu správu
regulovať obchod v rámci štátu
realizovať voľby (L upravujúca priebeh volieb nesmie byť v rozpore s federálnymi zákonmi)
vytváranie pravidiel na uzatváranie manželstva
24
Q
electoral college
A
prezident je volený tzv. Zborom voliteľov (electoral college)
25
Právomoci konfederácie v USA
Moc uzatvárať zmluvy
Moc udeľovať vojnu a mier
Moc vytvárať námorníctvo a armádu
Moc regulovať obchod medzi štátmi
Moc regulovať obchod s cudzími štátmi
Moc vydávať zákony potrebné na zabezpečenie týchto právomocí
26
COMMITEE OF WHOLE HOUSE (CWH)
- dĺžka diskusií v Snem. repr. závisí od toho, čo rokuje ako výbor celej snemovne (hlavným cieľom je uplatnenie špecifických procedurálnych postupov, ktorých cieľom je zdynamizovať priebeh L procesu) – THE COMMITEE OF WHOLE HOUSE (CWH), alebo ide o riadne rokovanie
27
Impeachment
- V americkom politickom systéme nie je možné odvolať prezidenta
- V praktickej rovine subjektom impeachmentu sú v podstate len:
1. Prezident
2. Viceprezident
3. Federálny sudcovia
Všetci ostatní federálny úradníci môžu byť odvolaný niekým
(členovia Kongresu tomuto procesu nepodlilhaju)
- Výsledkom impeachmentu môže byť:
1. Strata úradu
2. Zákaz výkonu činnosti
Proces impeachmentu prebieha v 2 fázach:
1 Obžaloba - smenovňa reprezentantov - больш. голосов
2 Súd - senát - 2/3 голосов
Prvým subjektom impeachmentu bol Pintengton
V histórii boli len 3 dôležitý subjekti impeachmentu (Bill Clinton, Andrew Johnson, Donald Trump)
28
Kráľovstvo VB a Írska sa skladá z dvoch hlavných regiónov:
Veľká Británia, ktorá zahŕňa nasledujúce krajiny:
Anglicko
Škótsko
Wales
Írsko, ktoré zahŕňa nasledujúce provincie:
Severné Írsko
29
Trónové dedičstvo Spojeného kráľovstva
princ Charles
princ William
princezná Charlotte
princ Louis.
30
Forma vlády USA
Spojené štáty americké sú prezidentskou republikou
31
Forma vlády VB
Spojené kráľovstvo je parlamentnou monarchiou.
32
Kongres USA
- vznik názvu – odvodené od protest. zhromaždenia kolonistov, ktorí protestovali proti tzv. THE STAMP ACT (1965 – Kongres)
- bikameralizmus – výsledok kompromisu pri prijímaní novej ústavy spojený s rešpektovaním odlišných záujmov malých aj veľkých štátov
* v USA nemá primárne opodstatnenie vo fed. forme usporiadania
* úloha: ochrana proti ,,zbrklej a neprezieravej L“
*princíp kontroly – odkaz aj na odlišný spôsob výberu a dĺžky mandátu
- snaha odlíšiť sa od britského parlamentu
33
právomoci Kongresu
- ukladať a vyberať dane, clá, poplatky
- požičiavať si peniaze na účet USA
- riadiť obchod s cudzími národmi
- riadiť obchod medzi jednotlivými ČŠ
- stanovovať pravidlá o naturalizácii
- raziť peniaze a upravovať ich hodnotu
- stanovovanie mier a váh
- zriaďovať nižšie súdy ako Najvyšší súd (aj ich počet)
- vyhlasovať vojnu
- povolávať a vydržiavať armádu a vojenské námorníctvo
- vydávať všetky zákony nutné na uskutočnenie uvedených právomocí a všetkých ostatných právomocí implikovaných Ústavou vláde USA
- zaisťovať autorom a vynálezcom na určitú dobu výhradné právo na ich diela a vynálezy
34
funkčné obdobie Kongresu USA(Senat a Snemovňa reprezentantov
- Snemovňa reprezentantov (435) na 2 roky
- Senát (100) na 6 rokov (1/3 sa obmieňa po 2 rokoch)
- každý štát má 2 senátorov, nikdy v 1 cykle nie sú obmenený obaja
35
Princíp federalizmu – odráža sa aj v súdnej moci
* Systém federálnych súdov
* Systém súdnictva členských štátov (vznikol skôr)
- dualizmus výkonu súdnej moci – okrem klasických orgánov na úrovni jednotlivých členských štátov tu existuje aj sústava súdnych orgánov nezávislých a samostatných na úrovni federatívnej
- jediný federálny súd, ktorý bol zriadený a je zakotvený v Ústave je Najvyšší súd
- vymedzuje jurisdikciu
- sústava federálnych súdov sa rozvíjala ďalej
- federálne okresné súdy, federálne odvolacie súdy a Najvyšší súd
- samostatná sústava špecializovaných federálnych súdov – sú to súdy, ktoré sú špecifické pre určitú oblasť (vojenské, obchodné..., sú odborne profilované)
- okrem federálnej sústavy orgánov existuje v každom členskom štáte sústava súdnej moci – vytvárajú si ju štáty,
- na najnižšej úrovni sú magistrálne, vyššie súdy, odvolacie súdy
- na úrovni každého členského štátu mám Najvyšší súd v rámci členského štátu (nie je to Najvyšší súd USA)
- nemôžeme sa z hociktorého súdu odvolať na najvyšší súd (či členského štátu, alebo federálneho), na najvyšší súd USA sa môžeme odvolať z najvyššieho súdu členského štátu a z odvolacieho federálneho súdu
- najvyšší súd rozhodne, či sa danou kauzou bude zaoberať/nebude zaoberať
- ako ovplyvniť nezávislosť sudcu: bez vekového obmedzenia a je ,,neohrozený“ takže mu je jedno, že kto čo ponúkne, rozhoduje spravodlivo
- všetkých federálnych sudcov menuje so súhlasom senátu prezident
- prezident sa snaží vyberať sudcov tak, aby boli skutočne nestranní
- Senátorská zdvorilosť – výber sudcu vyberajú najmä senátori za svoj štát a zvyšní rešpektujú ich výber
36
Politický systém USA
- bipartizmus, pluralitný systém, a pružný
- americký politický systém: republika, demokracia, prezident, federácia
37
Najvyšší súd
- rozhodnutia Najvyššieho súdu = precedensy (jeho existenciu vyžaduje Ústava)
jediný súd, ktorého existenciu vyžaduje americká ústava
- Snaha NS o dosiahnutie rovnováhy medzi slobodou, poriadkom a rovnosťou
Sudcovia
Ústava nestanovuje presný počet členov Najvyššieho súdu, počet jej členov môže ľubovoľne meniť kongres
má 9 členov, pričom 8 sú sudcovia justice a na jeho čele stojí predseda najvyššieho súdu chef justice
kvórum uznášaniaschopnosti NS, platného rozhodnutia je 6 sudcov
podľa presvedčenia ich môžeme rozdeliť na liberálov na konzervatívcov, ktorí radšej volia slobodu pred poriadkom a rovnosťou a liberáli rovnosť pred slobodou
pôvodná/primárna jurisdikcia
originálna jurisdikcia NS nemôže byt menená zákonom kongresu
1. spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi /člensky šat vs. ČŠ ( spory medzi ČŠ, napr. územné spory)
2. spor medzi Spojenými štátmi a ČŠ
3. Spory vyslancov a diplomatov (zastupujú USA ako celok, a preto tieto prípady rieši NS)
4. spor medzi členským štátom a občanom iného členského štátu (iniciátorom sporu je členský štát)
odvolacia jurisdikcia:
1. proti rozhodnutiam nižších federálnych súdov
2. proti rozhodnutiam Najvyšších súdov členských štátov
- Najvyšší súd si vyberá spory (5% z podaných žiadostí) o ktorých bude rozhodovať (otázky závažného významu, právne sporné otázky
- Podmienka – súhlas aspoň 4 sudcov z 9 a vypracovanie špeciálneho rozhodnutia
Existujú spory v ktorých musí rozhodnúť:
- Spory ktoré vyplývajú z princípov federalizmu
- Ak NS čl. štátu vyhlási federálny zákon alebo jeho časť za protiústavný
- Ak NS čl. štátu potvrdí ústavnosť zákona aj napriek žalobe, ktorá namietala jeho protiústavnosť
- Ak federálny súd vyhlási časť ústavy čl. štátu, že je v nesúlade a odporuje ústave
- Ak federálny súd vyhlási zákon kongresu za protiústavný a jednou zo strán je vláda USA
Rozhodnutia
- Formuláciou rozhodnutí sa podieľajú sudcovia na tvorbe politiky (precedensy)
- Rozhodnutia NS sa stali významným faktorom, ktorý ovplyvňoval vývoj USA a do značnej miery dotváral americký ústavný systém
- Aj to je jeden z dôvodov, prečo existuje iba 27 dodatkov k ústave
- Sú konečné, majú podobu precedensu
NS môže rozhodnúť – zrušiť federálne zákony, ako aj zákony čl . štátov ak sú v rozpore s ústavou, fed. zákonom. alebo medzinárodnými zmluvami
Možnosti zmeny rozhodnutia NS:
- Prijatie ústavného dodatku - na zmenu precedensu ???
- Zmena rozhodnutia samotným NS - pod tlakom verejnosti
- Rozšírenie počtu sudcov NS – kongres rozšíri počet sudcov a umožní prezidentovi ďalšie menovanie (F. D. Roosvelt )
38
Výkonná zložka moci Britskej ústavy
Výkonná moc v Spojenom kráľovstve je v rukách vlády, ktorú vedie premiér.
Podľa britskej ústavy je kráľ alebo kráľovná hlavou štátu, ale má len symbolické právomoci.
Okrem premiéra tvorí vládu aj niekoľko ďalších ministrov.
Výkonná moc v Spojenom kráľovstve je teda rozdelená medzi vládu a kráľa alebo kráľovnú.
**Tu sú niektoré z hlavných právomocí výkonnej moci v Spojenom kráľovstve:**
- Vykonávanie zákonov schválených parlamentom
- Stanovovanie politiky vlády**
- Vedenie zahraničných vzťahov**
- Vedenie ozbrojených síl**
- Vytváranie a vykonávanie rozpočtu**
Výkonná moc v Spojenom kráľovstve je pod kontrolou parlamentu. Parlament môže odvolať vládu, ak dôjde k nedôvere. Parlament môže tiež schváliť zákony, ktoré obmedzujú právomoci vlády.
39
Kabinet
- nemá presne určený počet členov, veľkosť určuje premiér
- predstavitelia najdôležitejších ministerstiev a predseda HoL
- vznik na základe polit. tradícií a funguje na princípoch:
väčšina členov je z vládnucej polit. strany (vysoký stupeň jednoty)
panovník sa nezúčastňuje rokovania vlády, akceptuje rozhodnutia
mlčanlivosť (30 rokov!)
kolektívna bezpečnosť
rozhodnutie kabinetu vychádza z podpory v parlamente
40
Ústavné sudca/ Ústavný súd
Ústavný sudca je sudca, ktorý rozhoduje o súlade právnych predpisov s ústavou.
Funkčné obdobie ústavného sudcu je zvyčajne 12 alebo 15 rokov..
Kritériá na vymenovanie ústavného sudcu sa líšia v jednotlivých krajinách. V niektorých krajinách sa vyžaduje, aby bol sudca zvolený parlamentom, v iných krajinách ho vymenúva prezident alebo iný predstaviteľ štátnej moci.
Ústavní sudcovia majú zvyčajne vysokoškolské právnické vzdelanie a skúsenosti z právnej praxe.
právomocí ústavného súdu:**
- Rozhoduje o súlade právnych predpisov s ústavou
- Rozhoduje o ústavnosti volieb**
- Rozhoduje o ústavnosti zákonov, ktoré schválil parlament
- Rozhoduje o ústavnosti rozhodnutí vlády
- Rozhoduje o ústavnosti rozhodnutí prezidenta
41
Kto určuje počet ústavných sudcov najvyššieho sudu?
Počet ústavných sudcov najvyššieho súdu určuje ústava danej krajiny.
42
Ústava USA
dodatky k ústave: (1-10 bill of rights)
17. septembra 1787 vo Philadelphii a ratifikovalo ho trinásť vtedy existujúcich amerických štátov.
o 7 článkov, 27 dodatkov
1. Náboženská sloboda, sloboda prejavu, sloboda tlače, sloboda zhromažďovania, sloboda petície (1791)
2. Právo nosiť zbraň (1791)
3. Nijaký vojak nesmie byť ubytovaný u niekoho v čase vojny, resp. mieru (1791)
4. Ochrana osobnej a domovej slobody, písomností a majetku (1791)
5. Práva občanov v trestných a občianskych záležitostiach (1791)
6. Práva obžalovaného v trestnom procese pred federálnymi súdmi (1791)
7. Porotné rozhodovanie občiansko-právnych sporov (1791)
8. Zákaz neprimerane vysokých kaucií a neobvyklých trestov (1791)
9. Výpočet určitých práv v ústave sa nesmie vysvetľovať ako popieranie alebo zľahčovanie ostatných práv ponechaných ľudu (1791)
10. Právomoci, ktoré ústava nezverila Spojeným štátom, ani nezakázala štátom únie sú vyhradené jednotlivým štátom alebo ľudu – princíp federalizmu (1791)
11. Právne spory proti štátom – na federálnom súde nemôže začať spor so štátom únie bez súhlasu štátu (1795)
12. Spôsob voľby prezidenta a viceprezidenta(1804)
13. Zákaz otroctva (1865)
14. Rovnaká právna ochrana – každý kto je narodený/naturalizovaný v USA (1868)
15. Zákaz obmedzenia volebného práva (z dôvodu rasy) (1870)
16. Právo kongresu vyberať dane z príjmov (1913)
17. Priama voľba členov senátu (1913)
18. Zavedenie prohibície (1919)
19. Volebné práva žien (1920)
20. a) skončenie funkčného obdobia prezidenta
b) nástupníctvo na prezidentský úrad
(Zmena termínu začiatku nového kongresu a prezidenta – 1933)
21. Zrušenie prohibície (1933)
22. Obmedzenie funkčných období prezidenta na 2 (1951)
23. Určenie počtu voliteľov v DC (3) (1961)
24. Zákaz obmedzenia volebného práva z dôvodu neplatenia daní (1964)
25. Podmienky, za ktorých sa z viceprezidenta stáva prezident (1967)
26. Zníženie vekovej hranice aktívneho volebného práva z 21r.na 18 r.(najkratšie prijímaný dodatok – 3 mesiace) (1971)
27. Odmena za službu senátorom a členom House of Representatives (platy sa môžu upravovať až po voľbách, najdlhšie prijímaný dodatok – 203r.) (1992)
zmena Americkej ústavy:
o podľa čl. 5 am. ústavy môže dodatok
o navrhnúť:
kongres 2/3 väčšinou oboch komôr
národný konvent zvolaný Kongresom na žiadosť 2/3 štátov
o ratifikácia:
¾ zastupit. orgánov štátov (kongres na úrovni štátu)
súhlas konventov v ¾ štátov (špecializovaný konvent)
o potrebná doba na ratifikáciu dodatku – 7 rokov
o dnes: členský štát môže schváliť dodatok aj keď ho predtým odmietol schváliť
o neakceptuje sa však anulovanie rozhodnutia ratifikácie dodatku
o prijatý dodatok je publikovaný vo Federálnom registri
43
kto môže vymenovať exzekutivu VB
Výkonnú moc v Spojenom kráľovstve vymenúva parlament. Premiéra vymenúva kráľ alebo kráľovná na návrh Dolnej snemovne. Ministri sú vymenúvaní premiérom na návrh Dolnej snemovne.
44
plán štátu Virginia / plán New Jersey
plán štátu Virginia - 1787 vo Filadelfii v Pensylvánii.
o predstavoval postoj veľkých štátov, ktoré chceli presadiť svoj vplyv
o zakotvil silnú národnú vládu, kt. by bola organiz. na princípoch deľby moci
o legislatívu by predstavoval 2-komorový zastupit. zbor, ktorého jednu komoru by volil ľud a druhú komoru by volila prvá komora na základe návrhu jednotlivých štátov
o takto vytvorený zákonodarným zborom mali byť volení aj predstavitelia výkonnej i súdnej moci
plán New Jersey - William Paterson, New Jersey, 15. júna 1787.
o menšie štáty
o nesúhlasili so plánom Virginie
o odmietali vytvorenie novej ústavy, boli za doplnenie a pozmenenie čl. konf.
o snaha zachovať princíp rovnakého zastúpenia všetkých štátov v zákonodarnom zbore
45
4 rozdiely clankami konfederaciami a ustavou USA.
Články konfederácie
- 1-komorová legislatíva
- žiadna výkonná moc, ktorá upplatňuje zákony
- neexistujú súdy na výklad práva
- každý štát razí vlastnú menu
- len štát môže vyberať dane
- Kongres je zodpovedný štátom
- Kongres nemá právo regulovať obchod
- štáty majú prakticky všetku moc vo svojich rukách
- nie je zahrnutá funkcia prezidenta – báli sa absolutizmu
Ústava USA
- 2-komorová legislatíva
- zriadená exekutíva na realizáciu zákonov
- zriadená súdna moc na inerpretáciu práva
- len federácia má právo raziť menu
- právomoc vyberať dane zverená Kongresu
- Kongres je zodpovedný ľudu
- Kongres reguluje medzištátny a medzinárodný obchod
- federácia a štáty sa delia o moc
46
veľký kompromis – Connecticutský kompromis
o snemovňu reprezentantov (mandáty rozdelené medzi jednotlivé štáty podľa počtu obyv.) – bude voliť priamo ľud
o senát (každý štát má dvoch zástupcov bez ohľadu na veľkosť) – bude volený zákonodarnými zbormi jednotlivých čl. štátov
o s malými zmenami to platí dodnes (senát bol v tomto návrhu volený zastup. zborom, nie ľudom; dnes sú volení každým čl. štátom priamo)
o rozdielne názory ohľadom voľby prezidenta – volený Kongresom vs. priamo ľudom
o rozdiel. názory – dĺžka funkčného obd. (doživotne/7 rokov/3 roky bez možnosti znovuzvolenia)
o prijatý kompromis – americký prezident volený na 4 roky Zborom voliteľov
o F. D. Roosevelt 4x zvolený – potom rozhodnutie: len na 2 funkčné obdobia
o po 3 mesiacoch diskusií – 4300 slovný dokument – Ústava, ktorá odstraňovala nedostatky čl. konf.
o zriadenie federálnej vlády, definovanie jej práv a povinností, vymedzenie jej vzťahu k jednotlivým štátom Únie
* kľúčová úloha B. Franklina, následne ešte spor o prezidenta: voľba Kongresom resp. priama voľba (James Wilson), nakoniec kompromis cez voľbu voliteľmi,
47
Dualistický federalizmus
- je založený na princípe napätia
- je metaforicky znázorňovaný prostredníctvom viacvrstvovej torty
48
systém bŕzd a protiváh
systém vzájomných vzťahov medzi zložkami moci
• patri to k základnym principom ústavy, stát proti ústrednej viáde,
• snemovña rep. voci senátu,
• prezident voci kongresu,
• senát voci prezidentovi, súdne orgány voci kongresu
49
Ústavná kostra VB
- nebol vypracovaný dokument ako ústava
- neexistuje najvyšší alebo ústavný súd s právom rozhodovať o ústavnosti návrhov či zákonov prerokúvaných alebo schválených parlamentom
- nevolená komora – Lordi
- zákonné ustanovenia a dokumenty:
o Magna Carta (1215)
o Listina práv (1628)
o Habeas Corpus Act (1679)
o zákony o následníctve
o zákon o únii
o zákon o únii s Írskom
o Franchise Acts – o rozširovaní volebného práva
o zákony o parlamente (úprava vzťahov medzi komorami, horná komora (HoL) stratila právo veta)
o zákon o korune
- zákony zakotvené rozhodnutím v individuálnych súdnych prípadoch:
sloboda prejavu
sloboda tlače
zásada vlády zákona (záväznosť zákonov)
o nikoho nemožno potrestať bez toho, aby bol vypočutý súdom
o pred zákonom sú si rovné všetky subjekty
- politické zákony a prax
o skutočnou hlavou vlády je premiér a kabinet
o vláda sa zostavuje z politickej strany, ktorá má väčšinu v HoC (House of Commons)
o ministri kabinetu sa vyberajú z oboch komôr parlamentu
o premiér zásadne z HoC
o kabinet sa riadi princípom kolektívnej zodpovednosti, aby sa zabezpečila jej politická jednota
o vláda odstúpi/požiada o rozpustenie HoC, ak utrpí pri hlasovaní porážku z dôvodu nedostatočnej podpory hlasov
o monarcha musí bezpodmienečne akceptovať radu vlády
o iba vláda môže v HoC navrhnúť hlasovanie o štátnom rozpočte
o výdavky na navrhované účely musia byť pred konečným schválením konzultované s vládou
- vo VB tuhý bipartizmus – hlasovanie podľa straníckej príslušnosti
- kráľovná nesmie vstúpiť do HoC
50
Voľby VB
- rozhodnutie o konaní všeobecných volieb prijíma ministerský predseda – požiada monarchu aby rozpustil Snemovňu obcí (musí ju rozpustiť!)
- kráľovská proklamácia, voľby do 18 dní od rozpustenia
- voľby vo štvrtok, dĺžka funkčného obdobia 5 rokov (zákon z roku 1911), predĺžená len 2x (počas svetových vojen)
- rozpustenie parlamentu – členovia už nie sú poslancami a nemajú právo vstupovať do Westminsterského paláca
- vláda pokračuje v činnosti do zverejnenia výsledku volieb
- nový ministerský predseda menuje novú vládu
51
aktívne volebné právo VB
- aktívne volebné právo monarchu – môže ale nevyužíva (mohol by ovplyvniť výsledky volieb)
- volebné právo žien – 1918 (30r.), 1928 (rovné právo 21r.), 1969 (18r.)
- aktívne volebné právo – britskí občania nad 18r.
- Írska republika to isté + trvalý pobyt na území Británie, aj občania Commonwealthu
obmedzenia pre aktívne volebné právo:
o peerovia – členovia HoL
o menej ako 18r.
o bez britského občianstva alebo ostatných požadovaných obč.
o osoby mentálne nespôsobilé
o odsúdení väzni
o osoby, ktoré boli v posledných 5 rokoch usvedčené z korupcie alebo ilegálnych volebných praktík
o osoby, ktoré sa nenachádzajú vo volebnom registri
- možnosť voliť aj prostredníctvom splnomocnenca v prípadoch:
choroba, nemocnica
pracovné povinnosti mimo územia trvalého bydliska
pobyt mimo trvalého bydliska
- ,,zámorskí voliči“ – volia aj do obd. 20 rokov od opustenia územia UK
52
pasívne volebné právo VB
- 18 rokov od roku 2007 (predtým 21 rokov), občan UK/Írska/Commonwealthu
- nemôžu byť volení:
* bankrotári
* osoby odsúdené na viac ako jeden rok
* HoL (okrem dedičných peerov), zastávajúci úrady, sudcovia, štátni zamestnanci, ozbrojené zložky,...
- HoC Disqualification Act 1975
- členstvo v HoL – môže ho byť pozbavená osoba na základe rozhodnutia prijatého parl. (1917 Titles Deprivation Act)
- člen HoL ak je odsúdený a uväznený – nemôže sa zúčastňovať na zasadnutí, ale nestráca hodnosť
- snemovňa ľudu – bankrot – Insolvency Act 1968
53
Funkcie/právamoci monarchu:
Symbolizuje stát - monarchiu
Hlava exekutivy
Integrálna súcast legislatívy
Hlava justicie
Hlavny velitel ozbrojených sil
Hlava státu
Symbol britského spolocenstva národov - Commonwealth
Hlava 17 státov zdruzených v Commonwealth
Hlava anglikánskej cirkvi
Integrujúci faktor krajiny
54
Politický systém VB
kabinet:
- nemá presne určený počet členov, veľkosť určuje premiér
- predstavitelia najdôležitejších ministerstiev a predseda HoL
- vznik na základe polit. tradícií a funguje na princípoch:
väčšina členov je z vládnucej polit. strany (vysoký stupeň jednoty)
panovník sa nezúčastňuje rokovania vlády, akceptuje rozhodnutia
mlčanlivosť (30 rokov!)
kolektívna bezpečnosť
rozhodnutie kabinetu vychádza z podpory v parlamente
vláda:
- 100 členov
- skladá sa z ministrov členov a nečlenov kabinetu, tajomníci, predstavitelia významných správnych inštitúcií
samospráva
3.) farnosti (rada farnosti – samosprávny orgán; predseda volený každoročne; funkcia miestnej štátnej správy)
2.) obvody (obvodná rada na 4 roky)
1.) grófstva (rada grófstva) – najvyššia samosprávna jednotka
Súdna moc
štruktúra: (hierarchizácia podľa závažnosti prípadu)
* magistrálne súdy
o súdy prvej inštancie – najmenej závažné veci
o samosudca
o odporúčanie lorda kancelára
o max. trest je jeden rok
o niekedy aj závažnejšie prípady ak sa na tom obe strany dohodnú
* súdy grófstiev pre civilné záležitosti
o občiansko-právne spory
* korunné súdy
o profesionálni sudcovia, 3-členné senáty
o trestnoprávne záležitosti (vražda)
* odvolacie súdy
* Najvyšší súd (do 2009 11 lordov práva z HoL, rozhodovali sami, či budú riešiť spor)
- súdny výbor tajnej rady – v minulosti najvyšší súdna odvolacia inštancia pre závislé územia, ktoré nemali vlastné súdne orgány
55
Bipartizmus VB a USA
- pojmy tuhý (VB) a pružný (USA) bipartizmus – pružný znamená väčšiu mieru slobody a rozhodovania
UMB
flashcards
Decks in class (12)
# Cards
