Vnútorná a vonkajšia suverenita štátu
правда/неправда ( Iba štát )
Iba štát disponuje suverenitou na určitom území
Iba štát môže požadovať a presadzovať dodržiavanie zákonov občanmi a inštitúciami
Iba štát je schopný chrániť záujmy nadnárodných korporácií na medzinárodnom poli
Iba štát je schopný obsiahnuť vo svojich záujmoch celú škálu záujmov svojich obyvateľov
Iba štát má kapacity na využívanie rozhodujúcej hrozby alebo nástrojov na presadenie politických cieľov
Medzinárodné vzťahy
Medzinárodné vzťahy sú súhrn medzinárodného diania, vrátane zahraničnopolitických aktivít štátov a činnosti medzinárodných a nadnárodných inštitúcií. Tieto vzťahy zahŕňajú politické, ekonomické, sociálne, kultúrne, vedecké a vzdelávacie aspekty. Analýza medzinárodných vzťahov je dôležitá pre porozumenie globálnych udalostí a formovanie medzinárodného poriadku.
Medzinárodné ekonomické vzťahy
– tiež svetová ekonomika, respektíve
svetové hospodárstvo.
medzinárodná deľba práce - špecificky rozvinutá formu spoločenskej deľby
práce, pri ktorej sa vytvárajú kooperačné a výmenné (obchodné) vzťahy
svetové hospodárstvo - súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín v ich
zložitej vzájomnej interdependencii
rastúceho vplyvu medzinárodných ekonomických vzťahov - zosilňovanie
tendencie k internacionalizácii ekonomiky a k nárastu integračných
procesov
tri základné typy pohybov
medzinárodný pohyb tovaru (svetový obchod),
medzinárodný pohyb kapitálu
medzinárodný pohyb pracovných síl
Subsystémy medzinárodných vzťahov (5)
Medzinárodné vzťahy politické, označované tiež pojmom medzinárodná politika.
Základom - je koncepcia moci, t. j. úsilie o jej dočasné alebo trvalé získanie, rozšírenie alebo upevnenie
- rovnováha v medzinárodných vzťahoch je dosahovaná živelne
- Štát koná ako inštitúcia, ktorá sa musí spoliehať len na vlastnú silu
- Iba moc a sila štátu sú zárukou jeho existencie
- Štáty používajú nielen mocenské prostriedky, ale tiež rôzny systém zmlúv, zmluvných záruk, spojenectiev …
- najdôležitejšia zahraničnopolitická činnosť jednotlivých štátov - zahraničná politika – jej poňatie, jej vypracovanie a spôsob jej realizácie
Medzinárodné ekonomické vzťahy – tiež svetová ekonomika, respektíve svetové hospodárstvo.
- medzinárodná deľba práce - špecificky rozvinutá formu spoločenskej deľby
práce, pri ktorej sa vytvárajú kooperačné a výmenné (obchodné) vzťahy
- svetové hospodárstvo - súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín v ich
zložitej vzájomnej interdependencii
- rastúceho vplyvu medzinárodných ekonomických vzťahov - zosilňovanie
tendencie k internacionalizácii ekonomiky a k nárastu integračných
procesov
tri základné typy pohybov
+ medzinárodný pohyb tovaru (svetový obchod),
+ medzinárodný pohyb kapitálu
+ medzinárodný pohyb pracovných síl
Medzinárodné kultúrne vzťahy - v užšom zmysle slova hovoríme o kultúre duchovnej, ktorá je spájaná s najrôznejšími druhmi umenia, a kultúra hmotná sa označuje ako civilizácia
- kultúra je vyjadrením celého spoločenského života človeka, je charakterizovaná kolektívnou dimenziou, neprenáša sa biologicky dedením, ale nadobúda sa nevedom v procese socializácie človeka
- úloha štátu - je chrániť svoje kultúrne dedičstvo a tradície a pomáhať rozvíjať súčasnú modernú národnú kultúru
Medzinárodné právne vzťahy– medzinárodné právo – sú výsledkom činnosti subjektov medzinárodných vzťahov
- Ich špecifikom je regulovanie vzájomných vzťahov - na základe princípov a noriem
- Postupne sa tieto pravidlá stali všeobecne záväzné, teda ako normy medzinárodného práva
Medzinárodné vojenské vzťahy, ktoré možno chápať ako súhrn vojenskopolitických, vojensko-hospodárskych a vojensko-technických vzťahov
- základom zahranično-politickej stratégie každého štátu
- vojenská sila umožňuje upevniť alebo aspoň stimulovať pre daný štát výhodné politické strategické zmeny
- ak štát nebude zvyšovať svoju silu, zároveň poklesne jeho moc v porovnaní s rastúcou silou iných štátov
- Bez vojensko-politických vzťahov nemožno pochopiť ani vysvetliť akúkoľvek základnú otázku vývoja medzinárodných vzťahov.
Zahraničná politika
Národný záujem
Národný záujem je súbor cieľov, hodnôt a priorít, ktoré sú dôležité pre blaho a prosperitu štátu. Zahŕňa politické, ekonomické, bezpečnostné, sociálne a kultúrne faktory. Ide o zabezpečenie ochrany a prospechu pre obyvateľov štátu.
štátny záujem – označovaný pojmom – národný záujem
Delenie záujmov:
* „záujem“ z pohľadu vnútornej politiky
rôznorodé
prechodné
dielčie, čiastkové
* Z pohľadu zahraničnej politiky sú:
podobné,
trvalé,
absolútne
* z hľadiska významu:
- primarna (pol-ekonom nezavislost, bezpecnost, integrita)
- sekundarna (kultura, ekologia, hospodarstvo)
* z hľadiska času:
trvalý – konštantný
premenlivý
* z hľadiska existencie špecifickosti
špecifický
všeobecný
* Z pohľadu medzinárodného prostredia delíme „národné záujmy“
Identické
Komplementárne
Konfliktné
- Štát pri formovaní národného záujmu musí korigovať, konzultovať
svoje postoje s inými štátmi, s ostatnými aktérmi systému
- „národný záujem“ súvisí s kategóriou „národnej bezpečnosti“
Doctrine (+)
AMERICKÁ Zahraničná politika
Doktrína
Štyri základné smerovania zahraničnej politiky štátu
Politika sebazachovania
Politiky sebarozšírenia
Politika sebaodriekania
Politika prestíže
Absolútna moc
Ide o potenciál štátu, ktorý
pramení z jeho vlastných materiálnych a duchovných prostriedkov.
preco kvalita je duchovnym faktorom moci
je schopny vyuzit materialny potencial k realizacii cielov, dokaze najst podporu pre svoje konanie v zahranicnej politike
kvalita vlády
Kvalita diplomacie
Kvalita vojenských kádrov
Obyvateľstvo
*
geografická poloha
prírodné zdroje
priemyselná kapacita
vojensko-technický potenciál
počet obyvateľov
Relatívna moc
Štátnik vníma mocenský potenciál iného štátu cez svoju predstavu
o potenciáli tohto štátu
Kto zaviedol strategiu gromadnej odvety
Stratégia masovej odvety
Eisen Hower
Vojensko-politická stratégia
OSN - Preventívna diplomacia
mierovou formou zabrániť vzniku alebo rozšíreniu konfliktu
praktická alternatíva k vojenskej sile pri snahe riešiť konflikty
Pojem „preventívna diplomacia“ bol pritom po prvý krát zmienený generálnym tajomníkom OSN Dagom Hammarskjoldom v roku 1960
Pojem sa pritom vzťahoval k podniknutiu takých krokov OSN, ktoré by sa vzťahovali k regionálnym a lokálnym konfliktom a týmto konfliktom menšieho rozsahu zabránili prerásť v zničujúci konflikt veľmocí.
V akademickom výskume potom popularizácia princípu nenásilia zatlačovala do pozadia vojenskej stratégie
Preventívna diplomacia ako pojem v období studenej vojny nebola popularizovaná - z obáv, že by mohlo dôjsť k vmiešavaniu tretích strán do vzťahov medzi obomi superveľmocami.
MÄKKEJ MOCI
FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY
J. Nye definoval v 90- tych rokoch ako zdroje mäkkej moci „kultúru, ideológie a medzinárodné inštitúcie“
V 2004 - politicko-ideologické hodnoty, zahraničná politika a kultúra
„úspech krajiny závisí od hĺbky pochopenia úlohy mäkkej moci.“ (Nye, 2004)
Signifikantným zdrojom mäkkej moci sú demokratické politické inštitúcie.
– základné kategórie:
1. kultúra,
2. história
3. politická moc
—- kultúra - zahŕňa celú oblasť či sieť významov, prostredníctvom ktorých ľudia istej spoločnosti rozumejú sebe aj svetu, v ktorom žijú. Patrí sem určite jazyk a vzdelanosť, skúsenosti a techniky, náboženstvo, umenie aj veda, je neoddeliteľnou súčasťou, vlastnosťou, atribútom spoločnosti.
* Univerzalistické hodnoty
1. aspekt univerzalizmu - ochrana ľudských práv, demokracie, právneho štátu
2. aspekt je v jeho geografickej (všade)prítomnosti
3. aspekt je vo frankofónii, ktorú logicky sprevádza rozširovanie francúzskej kultúry vo svete
Diplomacia
Diplomacia je umenie a prax vyjednávania a udržiavania vzťahov medzi štátmi a inými aktérmi v medzinárodných vzťahoch. Je to spôsob, ako riešiť konflikty, dosahovať dohody a presadzovať záujmy prostredníctvom diplomatických kanálov a diplomatických nástrojov.
II. Zahraničné diplomatické orgány
stále zahraničné diplomatické orgány – vykonávajú svoju činnosť permanentne
diplomatické misie – kľúčové pre realizáciu bilaterálnej diplomacie
stále misie (pri medz. organizáciách)
stále misie pozorovateľa - najmä v multilaterálnej diplomacii
konzulárne úrady
dočasné – vykonávajú svoju činnosť dočasne
delegácie
osobitné misie
DIPLOMATICKÁ MISIA
Z pohľadu sídla (obvykle hlavné mesto):
- Rezidentné
- Nerezidentné
* Sídlo: obvykle hlavné mesto
* Z hľadiska úrovne dipl. zastúpenia:
* DM vyššej triedy: veľvyslanectvá, apoštolské nunciatúry, vysoké komisie
* DM nižšej triedy: vyslanectvá,
apoštol. internunciatúry
Personálna štruktúra
- Členovia diplomatického personálu
- Členovia administratívneho a technického personálu
- Členovia služobného personálu
STÁLA MISIA pri medzinárodnej organizácii
Sídlo spravidla v meste kde sídli MO
Dohovor o zastúpení štátov v ich stykoch smedzinárodnými organizáciami univerzálneho charakteru, 1975, OSN
KONZULÁRNY ÚRAD
Stály orgán poverený plniť konzulárne úlohy
Pôsobí v rámci konzulárneho obvodu
Sídlo v ktoromkoľvek meste prijím. štátu, napr. strediská obchodu / cestovn. ruchu
V jednom štáte aj viacero KU
Delenie podľa úrovne konzulárneho zastúpenia (podľa triedy vedúceho KU):
- Generálne konzuláty – vedie: generálny konzul
- Konzuláty – vedie: konzul
- Vicekonzuláty – vedie: vicekonzul
- Konzulárne zastupiteľstvá – konzulárny zástupca
OSOBITNÁ MISIA = Zvláštna misia
Dočasný dipl. orgán, poverený plnením špecifickej úlohy vo vzťahu k určenému cudziemu štátu
napr.: - prerokovať sporné body dohody, reprezentovať na spoločensko-politickej udalosti (inaugurácia, štátny pohreb…)
Dohovor o osobitných misiách – New York (1969, 1985)